riadenie -ia s.
1. mechanizmus na ovládanie niečoho: automatické r., r. lietadla
2. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov (i osôb) usmerňujúcich istú činnosť: r. hospodárstva, teória r-ia
opak. riadievať1 -a
opak. riadievať2 -a
riaditeľ -a mn. -ia m. kto spravuje, riadi, vedie istý organizačný celok: r. závodu, ústavu, školy;
riaditeľka -y -liek ž.;
riaditeľňa -e ž. kancelária, pracovňa riaditeľa (najmä v škole)
riaditeľný príd. kt. sa dá riadiť: r-á strela
riaditeľský príd.: r. príkaz;
riadkovač -a m. mechanizmus na riadkovanie: r. okopanín;
r. na písacom stroji
riadkovať nedok. usporadúvať do riadkov: r. repu;
písací stroj pekne r-je;
polygr. usporadúvať riadky do obrazov;
telev. utvárať z jednotlivých riadkov obraz
riadkový príd.: r. honorár;
odb. r-á synchronizácia;
r-á sejba
riadok -dka m.
1. rad písmen v rovnakej výške tvoriaci časť textu: rovný r., článok na sto r-ov
2. telev. r. obrazovky sled bodov prenášaného obrazu
3. niečo usporiadané do radu: žali do r-ov;
r-y pleteniny
● nenapísať ani r. vôbec nič;
napísať pár r-ov krátky list;
(čítať) medzi r-mi vystihnúť skrytý zmysel textu;
// riasiť sa: záclona sa r-i
richtárka -y -rok ž. richtárova žena;
richtársky príd.;
richtárstvo -a s.
richtovať nedok. hovor. zastaráv. chystať, pripravovať: r. obed
// richtovať sa: r. sa na cestu
riečka -y -čok ž. zdrob.
riedene prísl.: r. sádzať
riedený príd. kt. sa stal redším, rozriedený: r. roztok;
r. les preriedený;
typ. r-á sadzba;
riedidlo -a -diel s. prostriedok na riedenie: r. na farby
riedko prísl.: r. vysadená záhrada
riekanka -y -niek ž. jednoduchá veršovaná, obyč. rýmovaná básnička, rečňovanka: detská r.
riešiť -i nedok.
1. usilovať sa urobiť z daných údajov uspokojujúci záver, hľadať uspokojujúce východisko, vysvetlenie: r. ťažkú životnú situáciu, r. problém, otázku, spor;
mat. r. rovnicu hľadať jej koreň
2. vhodne, účelne upravovať, usporadúvať ako celok: optimálne r. výstavbu sídliska, mestskú dopravu;
pôsobivé r-enie scény
riešiteľka -y -liek ž.;
riešiteľný príd. kt. sa dá riešiť: ťažko r. problém
riešiteľský príd.: r. kolektív, r-é pracovisko
rifľový príd.: r-á látka
rigorózne prísl. k 1: r. sa správať;
rigoróznosť -i ž. k 1
dok. rihnúť -e -ú -hol
rikša -e ž. vo vých. Ázii ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom;
rímskokatolícky príd. týkajúci sa členov západnej (latinskej) cirkvi, ktorej centrom je Rím, skr. rím. kat., r. k.: r-a cirkev, r. kostol
rímsky príd. k Rím: r. pápež;
R-a ríša;
r-e právo;
r-e číslice (napr. I, II, IV, X)
ringlotový príd.: r. kompót
ringový príd.: r. rozhodca
riport -u m. spravodajský útvar vo forme malej reportáže
riskantne prísl.: r. skočiť;
riskantnosť -i ž.
riskantný príd. nebezpečne odvážny, robený s rizikom, hazardný: r-á akcia, r. zákrok;
riť -i ž. hrub.
1. análny otvor, konečník
2. zadná (sedacia) časť tela, zadok (význ. 2): sadni si na r.!
● hrub. pchať sa, liezť niekomu do r-i podlizovať sa;
vulg. do r-i! vo funkcii cit. vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie (pri zahrešení);
ritka -y -tiek ž. zdrob. zjemn.
ritný príd.: anat. r. otvor;
rittberger -a m. hovor. skok pri krasokorčuľovaní pomenovaný podľa W. Rittbergera, Rittbergerov skok
rivalita -y ž. súperenie, pretekanie sa: r. športových klubov;
veľmocenská r.