Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prísť” v Slovníku slovenského jazyka

prísť, príde, prídu, prišiel, -šla, rozk. príď, bud. č. príde dok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) chôdzou, peši, pochodom, na vlastných nohách al. nejakým dopravným prostriedkom dospieť na nejaké miesto, dostať sa, dôjsť niekam: p. niekam peši, na voze, na koni, na bicykli;
p. niekam autom, vlakom, lietadlom;
p. včas, neskoro, zavčasu;
p. ako na zavolanie, p. vhod, v pravú chvíľu
vtedy, keď je to potrebné;
p. práve v najlepšom vo chvíli, keď niečo vrcholí;
p. (ako) na hotové keď je už všetko pripravené;
p. domov z práce, z mesta, od vojska, z frontu, z vojny;
ovce už prišli na salaš, zo salaša;
Marka prišla na palcoch
(Vaj.) tichučko. Prišiel ako zlodej, bez huku. (Tim.) Stoličná rebelantská džentry prišla k bráne na nohy (Vaj.) v plnom počte. Glejári prišli do chlapa (Vaj.) všetci. Čo chcel docieliť? Azda aby Irenka prišla k nemu na kolenách so zopätými rukami? (Jes.) (Starý otec) neprišiel nikdy s prázdnymi rukami (Jégé) bez darčekov. Veselovci nenapísali, kedy príde Milka. (Stod.) Spoločnosť prišla na dvoch autách. (Min.);
hovor. expr. p. s vyplazeným jazykom vyčerpaný, ustatý dobehnúť niekam;
hovor. p. na amen (na ameň) na koniec;
Kto prv príde, prv melie (prísl.) kto skôr príde , má prednosť;
p. postrkom byť privedený eskortou, pod dozorom;

2. (ku komu, kam, po koho, po čo, kraj. i pre koho, pre čo; class="sc" /> na čo, za kým, za čím, o čo, s čím; class="sc" /> s neurč.) dôjsť, dostaviť sa niekam s nejakým cieľom al. úmyslom: p. k niekomu po mlieko, kraj. i pre mlieko;
p. k niekomu na čerešne, po čerešne
, kraj. i pre čerešne;
p. na pomoc niekomu;
p. k priateľovi na večeru;
p. niekomu na svadbu, na pohreb;
p. niekam na dovolenku, na liečenie;
p. na schôdzku, na poradu;
p. (si) po odpoveď;
p. si požičať niečo;
p. pozrieť, navštíviť niekoho;
p. na návštevu k niekomu
, kraj. i do niekoho;
p. k niekomu na skok
na krátku návštevu;
iron. p. s prosíkom prísť prosiť;
p. niekomu na krky, na krk obťažovať ho;
p. niekam na výzvedy, na skusy vyzvedať sa, prezvedieť sa niečo;
Prišiel za učňa k dedinskému kováčovi. (Kuk.) Ale handrár, žobrák, po uši v dlžobe sedí, a príde po moju dcéru! (Taj.) pýtať ju, vziať si ju za ženu. Oznámiš mi, kde si mám prísť po vodku. (Tomašč.) Vyhodí ho von, ak nepríde preňho mať, žena alebo svokra. (Taj.) Nečakal, kým si notár pre ňu (pre prácu) príde. (Taj.) Pred Vianocami prišli za svojimi zverencami inštruktori. (Sev.) Veď ja som k vám prišiel o radu, či by ste mi nevedeli povedať o Sklenom vrchu. (Bedn.) Tento šuhaj príde s posolstvom. (Zúb.) Maurizio prišiel zaželať dobrú noc ujovi. (Žáry);
p. s návrhom vystúpiť s návrhom, predniesť návrh;

3. (o dopravných prostriedkoch) dostať sa na určené miesto: autobus ešte neprišiel;
vlak prišiel presne
;

4. (o veciach) dostať sa niekam poštou, dopravnými prostriedkami: prišiel mi list;
už prišiel tovar;
Otcovi prišli novinky.
(Ráz.) Na piaty deň prišiel telegram z Viedne. (Vaj.) Zajtra musíme poslať pre ňu koč, tak prišlo v písme (Tim.) tak oznámili.

5. (o veciach a javoch) dostať sa niekam nejakým pohybom: prišiel vietor, dážď, prišla snehová fujavica;
na stôl prišlo obľúbené jedlo;
Prišiel likér na stôl.
(Jes.) Na jar prišiel príval. (Min.) Prišiel tichý súmrak. (Vám.) Prišla tma do izby (Tim.) zotmelo sa. Prišla poľná kuchyňa. (Urb.) Spredu prišiel povel „končiť!“ (Sev.) zaznel. Do dediny prišiel chýr. (Janč.) Roznesie sa to, príde i jemu do ušú (Tim.) dopočuje sa o tom. Namiesto spevu prišli slzy (Taj.) rozplakala sa. A iste im lepšie šlo. I groš prišiel do domu (Taj.) zarobili peniaze. Voľaktorej jesene prišla do Stoličného mesta cholera. (Taj.) Prišla neúroda, obilia sa neurodilo. (Taj.)

p. niekomu na um, na rozum, na pamäť, na myseľ, do umu, do rozumu spomenúť si, rozpamätať sa, rozpomenúť sa na niečo;
Ani mu na um neprišlo poslúchnuť (Urb.) ani ho nenapadlo, vôbec nechcel poslúchnuť. Čo vám to prišlo do hlavy? (Tat.) čo vás to napadlo, čo vám zišlo na um? nechce mu (jej) to prísť na jazyk nevie nájsť na to vhodný, priliehavý výraz;
p. niekomu na známosť dozvedieť sa o niečom: Ju totiž každá bieda, ktorá jej prišla na známosť, až bolestne dojímala. (Jégé);
hovor. prišlo (príde) mu z očí (podľa povery) ochorel (ochorie) od škodlivého pohľadu;
niekto ho uriekol (uriekne);

6. priblížiť sa (v čase), nastať, začať sa: príde sobota, nedeľa;
príde jar, leto, zima;
prídu prázdniny;
príde staroba;
Ber, pane, tie dane, však príde rátanie.
(Botto) Prišlo to na nás ako búrka, ako blesk, z čista-jasna (Vaj.) veľmi rýchle, prudko, neočakávane. Prišlo to ako hrom (Stod.) rýchle, znenazdajky.

príde rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať;
prišla (príde) reč na niečo začalo (začne) sa hovoriť o niečom;
Nuž veď sa bude stavať, bude, keď príde mu čas (Tim.) nadíde vhodný čas.

7. (do čoho, kam) (o živých tvoroch, veciach i javoch) dostať sa do nejakých okolností, ocitnúť sa v istej situácii, v istom stave, na nejakom mieste;
v niektorých spojeniach vyjadruje začiatok deja al. stavu: p. do hrozného položenia, do biedy, do nešťastia;
p. do styku s niekým;
Andrej prišiel pred alternatívu, čo urobiť.
(Vaj.) Myslel som, že do klepca prídem až v kancelárii, a hľa, už som v ňom! (Tim.) Preň prišiel do oštary so ženou. (Taj.) Ja som sa nazdala, že som prišla do raja, keď si ma Paľo vzal. (Tim.) Nevedela so ženami prísť do reči (Gab.) dať sa s nimi do reči, porozprávať sa s nimi;
niečo prišlo (príde) do obchodu, do predaja, do obehu, do módy;
niečo prišlo (príde) na pretras
začalo sa (začne sa) o tom rokovať, diskutovať;
tvar prišiel do úžitku (Škult.) začal sa používať;
Ba i korbáč prišiel do výrobku (Kuk.) začal sa vyrábať

šport. p. do formy začať podávať dobrý výkon;
p. do civilu vrátiť sa z vojenčiny;
p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným;
p. do človečenstva stať sa samostatným človekom;
p. pod čepiec vydať sa;
p. do druhého stavu otehotnieť;
p. do reči, do klebiet, p. svetu na jazyk stať sa predmetom rečí, klebiet, ohovárania;
p. do zlej povesti nadobudnúť zlú povesť, utrpieť na dobrom mene;
p. do zabudnutia byť zabudnutý, prestať byť aktuálny;
hovor. p. do hriechu a) spáchať hriech;
b) byť ohováraný, dostať sa do rečí;
p. do pokušenia o príležitosti k nejakému činu;
p. do pomykova, do rozpakov, do zmätku zmiasť sa;
p. do ohňa rozohniť sa;
p. do zlosti nazlostiť sa;
p. do gurážu osmeliť sa;
p. do rovnováhy nadobudnúť rovnováhu;
p. do riadnych, normálnych koľají začať viesť zvyčajný, pravidelný život;
hovor. arch. p. na bubon pre dlhy dostať sa na dražbu;
expr. p. na mizinu i navnivoč (o ľuďoch) dostať sa do zlého hmotného postavenia;
p. navnivoč (o veciach) pokaziť sa, znehodnotiť sa;
p. z blata do kaluže, dažďa pod odkvap, z biedy do nevole dostať sa zo zlého položenia;
prišla kosa na kameň niekto (niečo) narazil(o) na odpor;
p. niekomu do cesty, pod nohy ocitnúť sa mu v ceste, často ako prekážka;
p. niekomu na mušku, do rany ocitnúť sa v blízkosti niekoho, pred niekým;
p. niekomu pod ruku (pod ruky) dostať sa na dosah ruky, do blízkosti;
p. do cudzích rúk (o majetku) dostať sa do vlastníctva iného;
expr. p. niekomu do hrsti dostať sa mu do moci;
p. do ceny stať sa drahším, stúpnuť na cene;
p. ľuďom na oči objaviť sa, ukázať sa;
Ženy mu neprišli pod oči (Taj.) neukázali sa mu;
p. na svetlo (o veciach) objaviť sa;
p. na svet narodiť sa;
Ako prišli, tak odišli a) iron. (o ľuďoch) nič nevybavili, b) (o peniazoch) rýchle sa minuli (obyč. ľahko nadobudnuté);
príde na psa mráz (prísl.) výrok, ktorým niekoho upozorňujeme, že jeho nesprávne konanie sa mu vypomstí;
expr. Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony (prísl.) treba sa vedieť prispôsobiť prostrediu;
niečo niekomu príde vhod hodí sa;
to nepríde do úvahy to si netreba všímať;

8. (k čomu) získať, nadobudnúť niečo: p. k peniazom, ku grošu;
p. k chlebu, k zárobku;
p. k národnému povedomiu;
Icíkova žena ani nevie, ako k zlatým zaušniciam príde.
(Kal.) Kde prišiel (otec) k hodvábu? (Tat.) Prišli k sebavedomiu. (Jes.) I chladný rozum príde k svojmu právu (Kuk.) uplatní sa.

p. k moci, k veslu dostať sa na vedúce miesto, do vlády;
p. k slovu a) mať možnosť prehovoriť (napr. v diskusii);
b) prehovoriť (napr. po zľaknutí);
c) uplatniť sa;
p. k vedomiu nadobudnúť vedomie, spamätať sa;
p. k sebe a) (o ľuďoch, zried. i o zvieratách) nadobudnúť vedomie;
b) (o ľuďoch, zried. i o rastlinách a o zvieratách) telesne sa zotaviť (po chorobe);
p. k pamäti nadobudnúť pamäť, vedomie (obyč. v chorobe);
p. k rozumu stať sa rozumným;
nemôže k ničomu prísť nemôže si nič nadobudnúť;
ako ja (ty, on atď.) prídem (prídeš, príde atď.) k tomu, aby ...? prečo, akým právom;
ako by (som) k tomu prišiel! to si nezaslúži(m);
p. si na svoje dostať, čo mu patrí, dosiahnuť svoje, dobre pochodiť;

9. (o čo, o koho) stratiť niečo: p. o prácu, o zárobok, o majetok, o všetko;
prišiel vo vojne o dvoch synov;
p. o oko, o oči, o nohu, o nervy, o zdravie;
Dva-tri jarmoky, a prídeš aj o košeľu.
(Taj.)

expr. p. o rozum stať sa nepríčetným, bláznom;
p. o hlavu, o hrdlo, o život umrieť neprirodzenou smrťou;
Kričí, dobre, že človek o uši nepríde neohluchne.

10. (k čomu i na čo) dospieť k niečomu myslením, hľadaním al. praktickou činnosťou, zistiť, objaviť niečo: p. k názoru, k poznaniu, k presvedčeniu, k výsledku, k záveru;
Prišiel k nemilej skúsenosti.
(Kuk.);
p. na myšlienku, p. niekomu na fígeľ, na podvod;
p. niekomu (niečomu) na stopu;
p. na stopy niečoho;
Chcem, aby si sama prišla na to, čo máš robiť.
(Laz.) Neboli by prišli na vysielačku, keby nie tá udavačka. (Stod.)

p. ku koncu s niečím skončiť niečo;
p. do poriadku, zried. i na poriadok skončiť nejakú vážnu, dôležitú vec;
p. na iné myšlienky rozptýliť sa;

11. (na koho) (o telesných al. duševných pocitoch) postihnúť, zasiahnuť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho: prišli na mňa driemoty, mdloby;
prišiel naňho sen, strach;
Prišiel na ňu nepokoj.
(Kuk.) Miline na oči spánok neprišiel (Tim.) nezaspala. Po roku na bystré chlapča prišla choroba (Vaj.) ochorelo. Len čo sa pustila do niečoho, prišla na ňu slabosť, pot vysadol na čelo. (Mor.);
za ovocie, na ktoré ktovie, či ešte azda skaza nepríde (Taj.) či sa neskazí;
príde (prišla) mu (jej) vôľa, chuť (na čo i s neurč.) zachcelo sa mu (jej) niečo urobiť: Starej materi príde vôľa na spev. (Janč.) Prišla mu vôľa poznovu sa oženiť. (Dobš.) A tomu prišla chuť podívať sa, aká je to kniha. (Fel.)

12. (komu ako, často s neurč.) mať nejaký pocit (príjemný al. nepríjemný);
padnúť, byť dobre, zle ap.: neos. prišlo mu (jej) zle, nevoľno (od hladu, od žalúdka);
prišlo mu (jej) na vracanie;
prišlo mu (jej) smutno, clivo, do plaču;
prišlo mi ho (jej) ľúto;
Tomu nedávno zle prišlo od cigary.
(Jes.) Taký mu razom závrat prišiel, že spadol medzi vagóny. (Taj.) Divne príde dívať sa na mladú horu. (Kuk.) Musel kúpiť kabát nový, čo mu ako tvrdo prišlo pre obavu, že ho už nezoderie. (Taj.) Mne prišlo veselo akosi. (Kuk.) Dobre mu príde zaliať si ho (žalúdok) kalíškom horkej v apatieke. (Al.) Žoša vždy stratila s ním niekoľko slov, pravda, najviac len posmešných, ale mu to dobre prišlo, lebo vycítil, že ho Žoša má rada. (Jégé)

13. (na koho, komu) dostať sa, ujsť sa pripadnúť ako podiel: Na mňa lyžica už neprišla. Musel som s honelníkom jednou jesť. (Kuk.) Ale raz prišla tesárom taká robota, že mali pobiť strechy na Oravskom zámku. (Janč.)

14. náhodne sa naskytnúť, pritrafiť sa, pridať sa: Musí sa držať toho, čo má, kým príde dačo lepšie. (Záb.) Mať tiež pomáha pri remesle, farbí tie povestné truhly, okná, dvere a čo príde. (Taj.) Spokojovali sa so všetkým, čo prišlo. (Taj.) Trhala zo seba šperky, skvostné šaty a hádzala ich bez rozmyslu, kde prišlo (Jégé) kamkoľvek. Žila, ako prišlo (Tat.) ako sa dalo.

15. (komu za čo, od čoho) patriť, prislúchať niekomu za niečo (napr. ako odmena za prácu, odplata za previnenie ap.): Koľko príde za dáždnik? (Kuk.) Ťažkan sa pýtal, ukážuc na kabát: „Čo príde od neho?“ (Kuk.) čo treba zaň zaplatiť? Koľko ti príde? — Dvojhrivenník za všetko. (Jes-á) To mu akurát príde za ten výprask, čo od vás nevinne dostal. (Fel.)

16. hovor. (komu draho, lacno, na čo) stáť určitú sumu peňazí: (Fabrikanti), aby im výroba prišla lacnejšie, prepúšťajú časť robotníkov. (Jil.);
to mi prišlo lacno (draho) bolo to lacné (drahé);
to ti (vám) draho príde a) to ťa (vás) bude stáť veľa, b) pren. doplatíš (doplatíte) na to, stane sa ti (vám) to osudné;

17. (komu z čoho) mať z niečoho nejaký úžitok, osoh, prospech: Čo vám príde z toho, že ho trápite a reťazami jeho slabé údy mučíte? (Kal.) Čože nám i z toho príde, čo tu sedíme? (Tim.)

18. neos. príde, prišlo (komu s neurč., na čo) treba, načim, bolo treba, patrí sa, patrilo sa;
je, bolo načase: Teraz jej príde kosiť trochu do vrchu. (Hor.) Tu jej prišlo už ísť veľkými horami. (Dobš.) Keď už príde na skutok, tam o ňom ani chýru (Kal.) keď treba konať. A keď na to príde, i zadarmo budem učiť. (Al.) Príde vec na hlasovanie (Kal.) začne sa hlasovať. A keď prišlo na zaznačenie mena do matriky, nedal si vyvrátiť svoj výrok. (Gab.) Keby tak prišlo silou sa ruvať o ženskú, nech si na neho hocikto netrúfa. (Tat.)

19. neos. príde, prišlo (k čomu, na čo i bezpredm.) dôjsť k niečomu, nastať, uskutočniť sa (v čase): prišlo k povstaniu;
A teraz, ľa, predsa na to príde, že im bude slúžiť.
(Tim.);
prišlo to tak ďaleko veci sa vyvinuli až tak

keď príde (prišlo) na lámanie chleba keď nastane (nastala) rozhodná chvíľa, keď bude (bolo) treba urobiť rozhodný krok;

20. hovor. vo funkcii sponového slovesa byť: Veď mi príde ako bratanec z druhého kolena. (laz.);

nedok. k 1-12, 15, 18, 20 prichodiť, prichádzať

prisťahovať sa, -uje, -ujú dok. prísť niekde natrvalo bývať: Prisťahovaním osada zľudnatela. (Kuk.) Sotva dodýchal náš dobrý otec, prisťahoval sa do hájovne nový hájnik. (Fr. Kráľ);

nedok. prisťahúvať sa, -a, -ajú

pristavovať sa p. pristaviť3

pristač i pristaš, -a muž. r. nár. kto sa priženil, prístupník: Ako zať a pristač s jej rukou prijíma úplné právo prijatia za syna. (Dobš.) Mal len jednu (dcéru), tak vzal k nej pristaša. (Vans.)

prisťahovalec, -lca muž. r. kto sa prisťahoval niekam z iného kraja (op. domorodec): Dnu sme nenašli ani jedného „domorodca“, všetko prisťahovalci. (Kuk.);

prisťahovalecký príd. m.;

prisťahovalectvo, -a stred. prisťahovanie príslušníkov cudzích štátov na trvalý pobyt

prisťahovaný (star. i prisťahovalý) príd. m. ktorý sa prisťahoval: prisťahovalí gazdovia (Taj.), prisťahovalý národ Chunguzov (Taj.)

pristarostlivý príd. m. príliš, veľmi starostlivý: p. otec;

pristarostlivo prísl.

pristarý príd. m. príliš, veľmi starý: Jedna je primladá a druhá zase pristará. (Čaj.)

pristaš p. pristač

pristáť, -stane, -stanú, -stál dok. (o plavidle) pripluť k brehu, zakotviť;
(o lietadle) skončiť let spustením sa: loď, čln pristane;
lietadlo pristálo;
núdzové pristátie
;

nedok. pristávať2, -a, -ajú

pristať1, -stane, -stanú, -stal dok.

1. (bezpredm., na čo, na koho, zried. na čom, s neurč. so spoj. aby) prejaviť súhlas, privoliť, uspokojiť sa s niečím, pristúpiť na niečo: My sa ľúbime a naši pristali. (Kuk.) I ja by pristal na teba (Ráz.) bol by som spokojný, keby som ťa dostal za ženu. Nech sa vydá, ak jej na to otec pristane. (Tim.) Žena na tom musela pristať, čo jej hodil alebo mu vydrapila. (Taj.) Bola by už pristala vydať sa za hockoho. (Dobš.) Nepristanem, aby sa táto partia hrala. (Stod.) Pristal za zbrojnoša u svojho suseda (Fel.) súhlasil, že sa stane zbrojnošom, stal sa zbrojnošom.

2. trochu zastar. (ku komu, do čoho) pristúpiť, pridať sa, pripojiť sa k niekomu, stať sa stúpencom niekoho;
vstúpiť do nejakej spoločnosti: Tisíc ráz sa Váh hore Tatrami obráti, ako ja k Zápoľovi pristanem. (Kal.) Za dlhé roky, čo nebol doma, žena i s deťmi pristala k inému mužovi. (Tat.) Toľko budú domŕzať, kým sa len nerozhodneš pristať do družstva. (Tat.);

nedok. k 1 pristávať1, -a, -ajú

pristať2, -stane, -stanú, -stal nedok. i dok.

1. (bezpredm., komu, ku komu, k čomu, zried. i na koho, kam) hodiť sa k niekomu, k niečomu, za niečo, niekam: Hádam lepšie pristane do dvora (Zuzka) ako Anča s chybnými očami. (Tim.) Všetko jej pristane do rúk, či je ihla, či vreteno (Tim.) na všetko je šikovná. Pristanú si, takí rovnakí. (Jégé) Prečo by sme my k sebe pristali? (Kal.) K modravému živôtku dobre pristane sukňa plavej farby. (Kuk.) Nie za remeselníka, ale i za prvého zemana by pristala (Stod.) hodila by sa za ženu. I na nich pristane výrok (Kuk.) vzťahuje sa. Slečna, na hlavičku vašu skôr by pristala koruna ako táto olejová šatka. (Tim.)

2. (komu, čomu i s neurč.) slušať, svedčať: oblek, klobúk, prsteň jej (mu) dobre pristane;
Aj oči mala veľmi blyštiace, čo zle pristalo jej chudej tvári.
(Tim.) Žriebäťu nepristane kopať (Jes-á) nepatrí sa.

pristatočný príd. m. príliš, veľmi statočný: A je aj pristatočný, aby slovo rušil. (Heč.)

prístav, -u muž. r. miesto upravené na pristávanie a kotvenie lodí: morský, riečny p.;
obchodný, vojenský p.;
zimný p.;
loď vchádza do p-u, kotví v p-e
;
pren.: Bárka jeho života pristála definitívne do prístavu večného pokoja (Kuk.) umrel. Vplával do prístavu manželského (Kuk.) oženil sa.

prístava, -y, -stav žen. r. zried. múrik hrádza: Tu sú i prístavy a múriky, aby zem neodnášala voda. (Kuk.)

pristávací, -ia, -ie príd. m. let. určený na pristávanie, používaný pri pristávaní: p-ia plocha (letiska), p-ia rýchlosť, p-ia dráha

pristavať p. pristaviť1

pristávať1 p. pristať1

pristávať2 p. pristáť

prístavba, -y, -vieb žen. r.

1. pristavenie, pristavovanie: prístavba manzardky k bytu (Barč);

2. pristavená časť budovy, prístavok: drevená prístavba ku skladu (Karv.)

prístavisko, -a, -vísk i prístavište, -ťa, -víšť stred. miesto pre pristávanie parníkov, miesto okolo prístavu: prístavište parníkov (Kuk.)

pristaviť1, -í, -ia i pristavať, -via, -vajú dok. (čo, čo k čomu) dodatočne postaviť k niečomu, pribudovať: Dom nadstavili i pristavili. (Kuk.) Pristavíme si chyžu k mojej komore. (Tim.);

nedok. pristavovať1, -uje, -ujú

pristaviť2, -í, -ia dok.

1. (čo, čo k čomu) postaviť, prisunúť do tesnej blízkosti niečoho: Furman pristavil koňom jasle. (Kuk.) Diván pristavil k stolu. (Vaj.);
dopr. p. vlakovú súpravu, vozeň k nástupišťu, k skladišťu;

2. (čo) položiť, postaviť na oheň, na sporák, dať variť: Rozložila si ohňa na kozube, hrnčíčky pristavila. (Dobš.) Pristaví obed k ohňu. (Dobš.) Treba panvu na oheň pristaviť. (Kuk.) Fazuľa je už pristavená, čochvíľa začne vrieť. (Jil.)

3. (čo) pripustiť mláďa (domácich zvierat) k vemenu matky: p. mláďa (k vemenu);

nedok. pristavovať2, -uje, -ujú

pristaviť3, -í, -ia dok. (koho, čo) zastaviť, zadržať: Nemal smelosti pristaviť ho. (Bod.) Druhou (rukou) pristavil kone. (Tim.) Pristavte rozsobáš. (Vaj.) Pani pristavila robotu. (Kuk.) Chce vravieť, no kašeľ pristaví ju zas. (Tim.);
pren. Pristavil oči na žobrákovi (Heč.) chvíľu sa naňho zahľadel;

nedok. pristavovať3, -uje, -ujú

|| pristaviť sa

1. zastaviť sa, zdržať sa: Pristaví sa u Brtáňa na pohárik piva. (Jes.) Staršina sa pristaví pri Zuze. (Heč.) Nákladné auto sa pristavilo. (Tim.) I srdce pristavilo sa mi (Šolt.) na chvíľu prestalo biť. Dych sa jej pristavil (Tim.) zastavil;
pren. Pristavili sa jeho oči na mne (Šolt.) uprene sa zahľadel na mňa.

2. zried. (nad čím) pozastaviť sa, chvíľu porozmýšľať, pouvažovať o niečom: Všetky sa pristavili nad jeho odpoveďou. (Tim.);

nedok. pristavovať sa

prístavky, -ov muž. r. pomn. nár. (obyč. len v spojeniach ísť, vziať niekoho na p-y) priženenie, prístupky: A či tak hútaš, že pôjdeš na prístavky? (Tim.) Jemu triafalo sa šťastie na prístavky. (Tim.)

prístavný príd. m.

1. ktorý je v prístave: p. robotník, p. žeriav, p-á krčma, p-é dielne;

2. v ktorom je prístav: p-é mesto, p-á štvrť, p-é nábrežie

prístavok1, -vku muž. r.

1. dodatočne pristavená časť domu al. hospodárskej budovy: Každý dom mal prístavky. (Laz.) Je to kuchyňa letná — jednoduchý prístavok pri dome. (Kuk.)

2. rezervné, obyč. sklapovacie sedadlo v kine, v autobuse, vo vlaku ap.: Napokon si sadol vedľa mňa na prístavok, sklapovacie sedadlo. (Pláv.)

3. gram. voľne pripojený zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom

prístavok2, -vka, mn. č. -vkovia muž. r. nár. kto sa prižení do domu, do rodiny nevesty al. k vdove, prístupník: Druhej staršej (dcére) berie prístavka, aby i tá nebola bez čepca. (Tim.) Keď on (muž) umrel a dcéra dorástla, vzala k nej prístavka. (Šolt.)

pristavovať1 p. pristaviť1

pristavovať2 p. pristaviť2

pristavovať3 p. pristaviť3

prištedrý príd. m. príliš, veľmi štedrý: Žiaľ, ľudstvo nebýva prištedré. (Min.);

prištedro prísl.

pristehnúť, -ne, -nú, -hol dok. zried. (čo) prišiť niekoľkými stehmi, narýchlo prišiť, pristehovať: Trochu ich (epolety) pristehni, len aby ich vietor neodkmásol. (Jes-á)

pristehovať, -uje, -ujú dok. krajč. (čo) prišiť niekoľkými (obyč. veľkými) stehmi, narýchlo, predbežne prišiť: p. rukáv, dĺžku sukne

Naposledy hľadané výrazy

1. prísť v Slovníku slov. jazyka