Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ke��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

keby

I. spoj. podraď.

1. uvádza vety podmienkové, v ktorých je vyjadrená neskutočná al. neistá podmienka. A bol by už Janík na slobode býval, keby sa na neho zlý duch nebol díval. (Botto);
často v dvojici spojok keby... to by, keby... tak by: Keby ste tak jedli žemľu, to by ste si len pochutili. (Zúb.) Keby to povedal pán farár, tak by to aj prehrýzli. (Min.);
býva i v nepravých vetách podmienkových: Chcel by som si schladil krv, keby mal prísť horúci deň. (Jil.) A ono, keby ležať, nechže by ležal... (Taj.)

2. uvádza vety podmetové: Najhoršie, čo by sme mohli spraviť, bolo by to, keby sme sa tu rozplakali. (Heč.)

3. keby aj uvádza vetu prípustkovú: Keby aj bolo hotové (letisko), bohvie komu bude na osoh. (Jil.) Nevidel nás nik? A keby aj! (Ráz.)

4. ako keby a) uvádza vetu prirovnávaciu: Je im (chlapcom), ako keby ich priviazali ku stĺpu hanby. (Jil.);
b) uvádza príslovkovú vetu spôsobovú: Robí sa, ako keby nepočul.

II. čast.

1. uvádza vety želacie: „Keby už bol tomu koniec,“ vzdychol si. (Taj.) Dobrý chlap. Keby sme len všetkých takých mali! (Pláv.)

2. uvádza vety vyjadrujúce miernu, zdvorilú formu žiadosti al. rozkazu: „Nechce ani počuť o hore,“ oznamoval otec, „keby si ho dáko prehovoril.“ (Pláv.);
často i v zdvorilostných frázach: keby ste boli taký láskavý, keby ste dovolili ap.

kebych spoj. nár. al. bás. keby som: Ach, kebych mal slovo Mojžišovo... (Hviezd.)

kečka, -y, -čiek žen. r.

1. chumáč vlasov nad čelom, štica: strapatá k.;
hodiť k-ou

k. sa mu parí je mu horúco: Kopali, len sa im tak kečky parili (Hor.) veľa pracovali, až im bolo horúco;

2. mn. č. nár. obyč. v kečky pletence vlasov, aké nosia chlapi na Detve: Mal červené remence zapletené v kečkách. (Tim.);
bača s dlžiznými kečkami (Tim.);
Keď však môj tátoš začal zadkom vyhadzovať, vypustil som opraty, t. j. kečky, za ktoré som sa držal (Lask.) pletence z hrivy u koňa

kečkovať, -uje, -ujú nedok. nár. (koho) ťahať za kečku, za vlasy, šticovať: Kečkoval ho pre strateného koňa. (Ondr.)

keď

I. spoj. podraď. uvádza

1. vety časové, ktorých dej je súčasný s dejom vety hlavnej al. pred ním predchádza: Keď chlapci so zbraňou v ruke vstupovali do chalúp, ľudia ich prijímali s údivom. (Tat.) Otec mi umrel, keď som mal dvanásť rokov. (Heč.)

2. vety podmienkové (= ak): Bude lepšie, keď ostaneš doma. (Janč.) Praž sa i ty, keď sa ja mám pražiť. (Kuk.) Keď nevieš poradiť, mlč! (Hor.)

3. v spojkových výrazoch keď i, i keď, keď aj, aj keď uvádza vety prípustkové (= hoci): A potom, keď i nemá bohatstva, ale po žobraní tiež nemusí ísť. (Čaj.) Kráčajte! Keď aj pomaly, ale stále sa pohybujte! (Mor.) Strynká, i keď sme jej nie po vôli, milo nás víta. (Al.)

4. vo výrazoch len keď, iba keď má význam obmedzovací: Odmenu dostaneme, len keď (až keď) splníme svoje úlohy.

5. hovor. len keď zrazu, odrazu, znenazdania: O krátkych osemdesiat rokov len keď sa stal Maďarom. (Taj.)

6. hovor. uvádza vety príčinné (= keďže): Tvári sa, že spí, čo veru i môže jej uveriť každý, keď je celý deň v robote ani v tanci. (Tim.)

II. čast. vo vetách zvolacích zdôrazňuje nejaké dej: Ach, keď ste len prišli! (Kuk.)

kedy zám. prísl.

I. opyt. (uvádza priamu i nepriamu otázku) v ktorom čase: Kedy prídeš? Pýtam sa ťa, kedy prídeš.

II. neurč.

1. v neurčitom čase, niekedy, voľakedy: Ej, chlapče, len s rozumom, aby si kedy neobanoval! (Jil.) Či to kedy svet videl! (Vaj.) Ktože to slýchal kedy, ešte v lete hrať sa v karty! (Tim.) Tak zahynula sláva naša a boh zná, či sa zas kedy skvieť bude na oblohe národov. (Kal.)

2. hovor. mať, nemať kedy, je kedy, nieto kedy mať, nemať čas, je čas, niet času: Nemám kedy zabávať sa s tebou. (Heč.)

3. v dvojici kedy... kedy = raz... raz, raz... inokedy, niekedy... niekedy: Roľníci zvážali z polí kedy viac, kedy menej. (Jil.)

4. kedy ako, ako kedy podľa okolnosti, nie vždy rovnako, raz tak, raz ináč: „Ako ide obchod?“ „Ako kedy.“ (Kuk.) „Mne hádam len uveríte?“ „Kedy ako,“ vypovie Mráz. (Kal.)

III. používa sa nenáležite miesto spojky keď: „R. 1945, kedy Sovietska armády oslobodila našu vlasť... “, správ. keď

kedy-nekedy zám. prísl. neurč. nár. kedysi neskoro, pozde: kedy-nekedy povolil výbor aspoň jednu piecku. (Taj.) Až kedynekedy prišli z mesta hasiči. (Jégé)

kedy-netedy zám. prísl. neurč. nár. niekedy, občas, zriedka, kedy-tedy: Počas orby kedy-netedy len došla. (Hviezd.) Kde sú dva kohúti, tam kedy-netedy musí povstať zvada. (Kuk.)

kedy-tedy zám prísl. neurč. niekedy, občas, zriedka: Len kedy-tedy sa mihne tieň vtáka po hladine rieky. (Tat.) Kedy-tedy i nejaká tá korunka mu zostala. (Tomašč.)

kedykoľvek zám. prísl. neurč. vždy, keď: K miske priložil za hrsť chlebíčkov, ktorými ju prekvapoval, kedykoľvek mal z niečoho radosť. (Fig.) Kedykoľvek tadiaľto cestoval, vždy sa mu v srdci budil odpor. (Hor.)

kedysi zám. prísl. neurč. v neurčitom čase, niekedy, voľakedy (v minulosti, zried. i v budúcnosti): Vídal bol kedysi lepšie časy. (Vaj.) Albín vrátil sa domovkedysi ráno. (Urb.) Pri nej sa naučíš poznávať všetky vzpruhy, ktorými budeš kedysi hýbať. (Kuk.)

kedyže zám. prísl. opyt. zdôraznené kedy: Kedyže to bude? (Stod.) Kedyže som vám nevrátila, čo si požičiam? (Tim.)

keďže spoj. lebo, pretože: Keďže ide o vec, ktorá týka sa nás všetkých, navrhujem... (Urb.) Keďže bola nedeľa, Jano sa vybral na Poráčsky vrch. (Skal.)

kefa, -y, kief žen. r. predmet na čistenie, drhnutie, leštenie a pod., pozostávajúci zo štetín na drevenej doštičke: k. na šaty al. šatová k., k. na vlasy, na topánky;
k. na drhnutie, na leštenie parkiet;
drôtená, ostrá, tvrdá k.
;
hovor. vlasy ako k. tvrdé, ostré, nepoddajné;

kefový príd.: typ. k. obťah prvý obťah sadzby;

kefka, -y, -fiek žen. r. zdrob. : k. na zuby al. zubná k., detská k.;
el. tech. k-y na elektrickom stroji na privádzanie a odvádzanie prúdu do kolektora;

kefôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr.

kefár, -a muž. r. výrobca, predavač;

kefársky príd. m.: k. priemysel;

kefárstvo, -a stred. výroba al. predaj kief

kefovať, -uje, -ujú nedok. (čo) čistiť kefou: k. šaty, vlasy, topánky;

dok. vykefovať

keks, -u, mn. č. obyč. v keksy muž. r. tvrdé suché pečivo, zákusky podávané obyč. k čaju: detské k-y;

keksový príd. m.: k-á kaša;

keksík, -a muž. r. zdrob. expr.

kel1, -u, 6. p. -i muž. r. druh kapustovej zeleniny s dužnatými jedlými listami: hlávka k-u;
púčkový k.
druh kelu s dlhou byľou, na ktorej rastú jedlé púčky, bot. kapusta ružičková;

kelový príd. m.: k. list;
k. prívarok
pripravený z kelu;
k-á polievka

kel2, -kla, 6. p. kle, mn. č. kly muž. r. veľký a silný zub niektorých zvierat: kly slony, diviaka;
mamutí k.

kelčík, -a muž. r. nár. trovy, útraty, výdavky: Budem mať veľký kelčík: belčov kúpiť, vankúšik i perinku. (Kuk.)

kelím, -u muž. r. druh tkaniny, používaný na koberce, závesy a pod.;

kelímový príd. m.: k. koberec, k-á prikrývka

kelňa, -ne, -ní žen. r. ľud. murárska lyžica na naberanie malty

kelner, -a muž. r. hovor. zastar. čašník: Obslúžil nás kelner. (Taj.);

kelnerka, -y, -riek žen. r. čašníčka: Pán Kukučka, veselý ako vždy, podrapkával kelnerku. (Vaj.)

keltčina, -y žen. r. jazyk Keltov

Kelti, -ov muž. r. indoeurópsky kmeň, ktorého potomkovia žijú dnes vo Veľkej Británii, Írsku a západnom Francúzsku;

keltský príd. m. k. jazyk jazyk Keltov

kenguru neskl. muž. r. austrálske zviera, ktoré nosí mláďatá v brušnom vaku, klokan

Naposledy hľadané výrazy

1. ke�� v Slovníku slov. jazyka