Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „bez” v Slovníku slovenského jazyka

bez (bezo len v spojení bezo mňa) predl. s 2. p. vyjadruje chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho: ostať, byť bez rodičov, bez bytu, bez práce, bez zamestnania, hovor. bez chleba;
zmiznúť bez stopy, urobiť niečo bez rozmýšľania, bez váhania, bez okolkov, bez príčiny, bez (všetkých) dôvodov, bez ohľadu na niečo, na niekoho;
bez výnimky, bez rozdielu
(všetko, všetci);
bez boja, zabiť niekoho bez milosti, bez ľútosti;
nechať niekoho, niečo, ostať, byť bez dozoru;
pracovať bez oddychu, niečo je bez chyby, nik nie je bez chýb;
bez vedomia niekoho;
bez mesiaca dva roky, desať bez dvoch
(pri odčítaní)

jeden za päť, druhý bez jedného za šesť, jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí;
bez prestania ustavične, odísť bez slova mlčky, ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť;
bez výhrady úplne, celkom, bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc, povedať niečo bez obalu priamo, otvorene, bez sporu nepochybne, bez pochybnosti iste, bezpochyby, nepochybne;
byť celý bez seba dojatý, od radosti, od hnevu ap.;
ostať, byť bez seba v bezvedomí, bez dychu (ani) nedýchajúc;
pribehol ako bez duše veľmi naľakaný, chodí ako bez duše bez záujmu, netečne;
je ako bez hlavy nevie, čo si má počať;
človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý;
bez svedkov osamote, bez vykrúcania rovno, priamo (napr. povedať niečo);
bez kvapky krvi bez boja, bez krviprelievania;
bez ladu a skladu neusporiadaný, neusporiadane, v neporiadku;
bez hlavy a päty bez dômyslu, nezmyselný, nezmyselne;
bez všetkého a) so samozrejmosťou, bez váhania, bez okolkov, akoby nič: Strčí požmolené peniaze do vrecka a bez všetkého sadne si medzi hráčov rulety. (Ráz.);
b) (v odpovedi) samozrejme, pravdaže, isteže;
hovor. bez poriadku zbytočne veľa, priveľmi: bez poriadku biť svoje deti (Taj.);
bez toho, aby;
bez toho, že by
, správnejšie je pripojiť spojkou a hlavnú záporovú vetu (často s čast. ani) al. použiť odporovaciu vetu, prechodník al. predl. bez so slovesným podst. menom, napr.: Nevedel sa na robotníkov dívať bez toho, že by sa nebol púšťal do práce (Taj.), správnejšie Nevedel sa ... dívať a nepúšťať sa do práce;
pri kladnej vete: „Díval sa na robotníkov bez toho, že by (aby) sa bol púšťal do práce“, správnejšie: Díval sa ..., a (ale) sám sa nepúšťal do práce, nepúšťajúc sa (sám) do práce.

bezalkoholický príd. m. neobsahujúci alkohol, bez alkoholu: b-é nápoje

bež, -í, -ia nedok.

1. rýchlo sa pohybovať, rýchlo ísť, utekať (najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách;
pren. i o iných veciach): b. hore, dolu schodmi, hore, dolu vŕškom, b. cvalom, galopom, behom;
zajac beží poľom;
b. niekomu v ústrety, b. za niekým, k niekomu;
b. ako šialený, ako bez rozumu, b. ozlomkrky, opreteky, o prekot, b. s vetrom, s víchrom o závod;
Hanka beží, čo jej sily stačia.
(Fr. Kráľ);
autobus, auto, voz beží po ceste;
beží voda, beží z kameňa na kameň
(Štítn.);
spevavá rieka beží nadol (Heč.) tečie;
koľajnice bežali rovnými čiarami, úžili sa v diaľke a mizli v tme (Vaj.) tiahli sa, ubiehali do diaľky;
povedľa (domu) beží biela hradská (Rys.) vedie, tiahne sa;
lesy bežia popri vlaku (pri rýchlom pohybe);
od pŕs čarovných v záhyboch beží šata biela (Sládk.) vinie sa;
zpráva bežala po drôtoch (Hor.) bola podaná telegraficky;
pren. oči dávnych lások mysľou bežia mi (Mih.) vybavujú sa mi v mysli

mráz mu (jej) beží po chrbte, po tele (od zimy, od strachu, od hrôzy);

2. expr. (po koho, po čo, nár. i pre koho, pre čo; class="sc" /> s neurč. i bezpredm.) ísť, ponáhľať sa (často v rozk.) : b. po lekára, bež po cigarety, po noviny;
Sopliak, krpáň, prac sa mi z očí, bež sa schovať materi pod sukne.
(Tat.)

3. byť v chode, v činnosti (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno, motor beží;
film beží
premietajú ho;

4. plynúť v čase, diať sa: čas (rýchle) beží;
v robote bežali roky
(Hor.);
udalosti okolo neho bežia (Urb.) inakšie bežal život (Gab.);
všetko bežalo podľa plánu

ako svet beží a) čo sa vo svete deje, b) aké sú v živote starosti, ťažkosti, problémy;
tak tento svet beží tak to na svete býva;
nechať vec bežať nechať niečo svojmu osudu, nestarať sa o to;

5. zried. neos. beží (o čo) ide: dnes už beží o iné (Vaj.);
vysvetliť, o čo tu práve beží (Gab.)

bezbolestný príd. m. ktorý nespôsobuje bolesť, bez bolesti: b-á operácia, b-á smrť;

bezbolestne prísl.;

bezbolestnosť, -ti žen. r.

bezbožník, -a, mn. č. -ci muž. r. bezbožný, bohaprázdny človek, neznaboh;

pren. lotor, ničomník, naničhodník: Pán farár kázal o mladých zlodejoch a bezbožníkoch. (Fr. Kráľ);
ako ju ten bezbožník pokazil (Král.);

bezbožnica, -e, -níc žen. r.;

bezbožnícky príd. m. i prísl. : neznajboh b. (Heč.)

bezbožný príd. m. neveriaci v boha, bohaprázdny;

pren. zlý, skazený, hriešny, nemravný, ničomný: b-í ľudia;
b-é reči, viesť b. život;
b-á výchova
(Kuk.);
b-é noviny (Tim.);

bezbožne prísl.;

bezbožnosť, -ti žen. r.

bezbranný príd. m. ktorý sa nemôže brániť, nemajúci možnosť obrany: b-á žena, b-é dieťa;

bezbranne prísl.;

bezbrannosť, -ti žen. r. neschopnosť brániť sa

bezčasový príd. m. odb. nezávislý od času (v idealistickom myslení);

bezčasovosť, -ti žen. r.

bezcenný príd. m. nemajúci ceny, bez ceny, bez významu, zbytočný: b-á vec, b. tovar, b. brak;
b. papier
(obyč. o platidlách al. cenných papieroch, ktoré stratili hodnotu);

bezcennosť, -ti žen. r.

bezcestie, -ia stred. priestor, kraj bez cesty;

pren. bezvýchodná situácia: na bezcestí ukázala mu svetlo (Škult.)

bezcestný príd. m. nemajúci ciest, bez cesty: b-á púšť, b. kraj

bezcharakterný príd. m. nemajúci pevných mravných zásad, bez charakteru, ničomný, nečestný: b. človek, b. lump;
b. čin
;

bezcharakterne prísl.;

bezcharakternosť, -ti žen. r.

bezchvostový i bezchvostý príd. m. nemajúci chvost, bez chvosta: tech. bezchvostový vetroň;
zool. bezchvostý živočích

bezchybný príd. m. na ktorom al. v ktorom niet chýb, bez chýb, dokonalý: b-á úloha, b-á výslovnosť, b. výrobok;

bezchybne prísl.;

bezchybnosť, -ti žen. r.

bezcieľny príd. m. nemajúci cieľ, bez cieľa: b-e reči, b-e túlanie;

bezcieľne prísl.;

bezcieľnosť, -ti žen. r. nedostatok cieľa, bezúčelnosť

bezcievny príd. m. nemajúci ciev, bez ciev: bot. b-e rastliny

bezčíselný príd. m. (rus.) zried. nespočitateľný, nesčíselný: jeden z bezčíselných Slovákov, ktorí odišli (Škult.)

bezcit, -u muž. r. bás. neciteľnosť;
bezcitnosť: Ach, popollen života, chlad, bezcit, skrahlosť ťarchy ani v skale. (Hviezd.)

bezcitník, -a, mn. č. -ci muž. r. zried. človek bez citu, surovec, ukrutník: tupý b. (Hviezd.);
zahlobil mu bezcitník klinec do kopyta (Ondr.)

bezcitný príd. m. nemajúci citu, bez citu, surový, hrubý, ukrutný: b. človek;
b-é slová
(Tim.);

bezcitne prísl.;

bezcitnosť, -ti žen. r.

bezcolný príd. m. nepodliehajúci clu, bez cla: b. dovoz;

bezcolne prísl.

bezdaždivý príd. m. bez dažďa: b. kraj, b-é počasie

bezdetný príd. m. nemajúci detí, bez detí: b-á žena, b-é manželstvo;

bezdetnosť, -ti žen. r. stav bez detí

bezdno, -a, 6. p. -e stred. priestor bez dna;
nekonečnosť: stratiť sa v b-e, padať do b-a;
b. zabudnutia
(Kal.)

bezdný i bezodný príd. m. nemajúci dna, veľmi hlboký, nekonečný, nesmierny: bezdné blato ulíc (Jégé);
bezodné more, bezodné diaľky, bezodná hĺbka (Ráz.);
bezodná priepasť (Vaj.);
bezdná nesmelosť (Sládk.);
bezdný čas (Kost.);
bezdné lakomstvo (Gab.);
b-é zúfalstvo, b-á noc

Naposledy hľadané výrazy

1. bez v Slovníku slov. jazyka