Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „bez” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

bez,bezo (v spoj. bezo mňa)

I. predl. s G vyj.

1. chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho, op. s(o): žil b. rodičov, b. lásky;
byť b. práce;
dieťa b. opatery;
b. tvojej pomoci sa nepohneme;
premôže ho (aj) b. prípravy;
urobiť niečo b. rozmýšľania;
jazdiť b. nehody;
všetci b. rozdielu, b. výnimky úplne

2. odpočítavanie, mínus, zn. –: osem b. troch je päť

(rozprávať) b. prestania ustavične;
b. ladu a skladu v neporiadku;
byť (úplne) b. seba veľmi rozčúlený, dojatý ap.;
b. všetkého (urobiť niečo) a) ochotne b) (v odpovedi ) pravdaže;
(byť) hore b. (byť) bez podprsenky, mať odhalené prsia

II. spoj. podraď. b. toho, aby/že by/žeby uvádza spôsobovú vetu: opravil to b. toho, aby/že by/žeby sa bol natrápil

bez ohľadu na predl. s A : bez o. na výsledok nehľadiac na

bez rozdielu predl. s G : všetci bez r. pleti;

bež -í -ia bud. č. bude b./pobeží nedok.

1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom

2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu

3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!

4. byť v chode, v činnosti (o stroji ); konať sa (o činnosti ); plynúť, ubiehať (o čase ): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu

5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

bezatómový príd. m. kt. je bez atómových zbraní: b-é pásmo

bezbariérovo prísl.: b. prístupný priestor;

Pravidlá slovenského pravopisu

bez,bezo (v spoj. bezo mňa) predl. s G

bež ‑í ‑ia bud. č. bude bežať i pobeží nedok.

bezatómový

bezbariérový; bezbariérovosť ‑i žen. r.

bezbolestný; bezbolestne prísl.; bezbolestnosť ‑i žen. r.

bezbožník ‑a mn. č. ‑ci muž. r.; bezbožnica ‑e ‑níc žen. r.; bezbožnícky

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

bez (bezo len v spojení bezo mňa) predl. s 2. p. vyjadruje chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho: ostať, byť bez rodičov, bez bytu, bez práce, bez zamestnania, hovor. bez chleba;
zmiznúť bez stopy, urobiť niečo bez rozmýšľania, bez váhania, bez okolkov, bez príčiny, bez (všetkých) dôvodov, bez ohľadu na niečo, na niekoho;
bez výnimky, bez rozdielu
(všetko, všetci);
bez boja, zabiť niekoho bez milosti, bez ľútosti;
nechať niekoho, niečo, ostať, byť bez dozoru;
pracovať bez oddychu, niečo je bez chyby, nik nie je bez chýb;
bez vedomia niekoho;
bez mesiaca dva roky, desať bez dvoch
(pri odčítaní)

jeden za päť, druhý bez jedného za šesť, jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí;
bez prestania ustavične, odísť bez slova mlčky, ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť;
bez výhrady úplne, celkom, bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc, povedať niečo bez obalu priamo, otvorene, bez sporu nepochybne, bez pochybnosti iste, bezpochyby, nepochybne;
byť celý bez seba dojatý, od radosti, od hnevu ap.;
ostať, byť bez seba v bezvedomí, bez dychu (ani) nedýchajúc;
pribehol ako bez duše veľmi naľakaný, chodí ako bez duše bez záujmu, netečne;
je ako bez hlavy nevie, čo si má počať;
človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý;
bez svedkov osamote, bez vykrúcania rovno, priamo (napr. povedať niečo);
bez kvapky krvi bez boja, bez krviprelievania;
bez ladu a skladu neusporiadaný, neusporiadane, v neporiadku;
bez hlavy a päty bez dômyslu, nezmyselný, nezmyselne;
bez všetkého a) so samozrejmosťou, bez váhania, bez okolkov, akoby nič: Strčí požmolené peniaze do vrecka a bez všetkého sadne si medzi hráčov rulety. (Ráz.);
b) (v odpovedi) samozrejme, pravdaže, isteže;
hovor. bez poriadku zbytočne veľa, priveľmi: bez poriadku biť svoje deti (Taj.);
bez toho, aby;
bez toho, že by
, správnejšie je pripojiť spojkou a hlavnú záporovú vetu (často s čast. ani) al. použiť odporovaciu vetu, prechodník al. predl. bez so slovesným podst. menom, napr.: Nevedel sa na robotníkov dívať bez toho, že by sa nebol púšťal do práce (Taj.), správnejšie Nevedel sa ... dívať a nepúšťať sa do práce;
pri kladnej vete: „Díval sa na robotníkov bez toho, že by (aby) sa bol púšťal do práce“, správnejšie: Díval sa ..., a (ale) sám sa nepúšťal do práce, nepúšťajúc sa (sám) do práce.

bezalkoholický príd. m. neobsahujúci alkohol, bez alkoholu: b-é nápoje

bež, -í, -ia nedok.

1. rýchlo sa pohybovať, rýchlo ísť, utekať (najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách;
pren. i o iných veciach): b. hore, dolu schodmi, hore, dolu vŕškom, b. cvalom, galopom, behom;
zajac beží poľom;
b. niekomu v ústrety, b. za niekým, k niekomu;
b. ako šialený, ako bez rozumu, b. ozlomkrky, opreteky, o prekot, b. s vetrom, s víchrom o závod;
Hanka beží, čo jej sily stačia.
(Fr. Kráľ);
autobus, auto, voz beží po ceste;
beží voda, beží z kameňa na kameň
(Štítn.);
spevavá rieka beží nadol (Heč.) tečie;
koľajnice bežali rovnými čiarami, úžili sa v diaľke a mizli v tme (Vaj.) tiahli sa, ubiehali do diaľky;
povedľa (domu) beží biela hradská (Rys.) vedie, tiahne sa;
lesy bežia popri vlaku (pri rýchlom pohybe);
od pŕs čarovných v záhyboch beží šata biela (Sládk.) vinie sa;
zpráva bežala po drôtoch (Hor.) bola podaná telegraficky;
pren. oči dávnych lások mysľou bežia mi (Mih.) vybavujú sa mi v mysli

mráz mu (jej) beží po chrbte, po tele (od zimy, od strachu, od hrôzy);

2. expr. (po koho, po čo, nár. i pre koho, pre čo; class="sc" /> s neurč. i bezpredm.) ísť, ponáhľať sa (často v rozk.) : b. po lekára, bež po cigarety, po noviny;
Sopliak, krpáň, prac sa mi z očí, bež sa schovať materi pod sukne.
(Tat.)

3. byť v chode, v činnosti (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno, motor beží;
film beží
premietajú ho;

4. plynúť v čase, diať sa: čas (rýchle) beží;
v robote bežali roky
(Hor.);
udalosti okolo neho bežia (Urb.) inakšie bežal život (Gab.);
všetko bežalo podľa plánu

ako svet beží a) čo sa vo svete deje, b) aké sú v živote starosti, ťažkosti, problémy;
tak tento svet beží tak to na svete býva;
nechať vec bežať nechať niečo svojmu osudu, nestarať sa o to;

5. zried. neos. beží (o čo) ide: dnes už beží o iné (Vaj.);
vysvetliť, o čo tu práve beží (Gab.)

bezbolestný príd. m. ktorý nespôsobuje bolesť, bez bolesti: b-á operácia, b-á smrť;

bezbolestne prísl.;

bezbolestnosť, -ti žen. r.

bezbožník, -a, mn. č. -ci muž. r. bezbožný, bohaprázdny človek, neznaboh;

pren. lotor, ničomník, naničhodník: Pán farár kázal o mladých zlodejoch a bezbožníkoch. (Fr. Kráľ);
ako ju ten bezbožník pokazil (Král.);

bezbožnica, -e, -níc žen. r.;

bezbožnícky príd. m. i prísl. : neznajboh b. (Heč.)

bezbožný príd. m. neveriaci v boha, bohaprázdny;

pren. zlý, skazený, hriešny, nemravný, ničomný: b-í ľudia;
b-é reči, viesť b. život;
b-á výchova
(Kuk.);
b-é noviny (Tim.);

bezbožne prísl.;

bezbožnosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. bez v pravopisných slovníkoch