Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „čas” v Slovníku slovenského jazyka

čas, -u, čias/časov muž. r.

1. filoz. objektívna forma existencie nekonečne sa vyvíjajúcej hmoty;

2. trvanie všetkého bytia a diania, merané jednotkami, napr. rokmi, dňami, hodinami, minútami: tok času, čas letí, beží, míňa sa, plynie, postupom času postupne;
po čase;
na večné časy
navždy, naveky

je mu dlhý čas nudí sa;
čas je drahý čas možno výhodne, účelne využiť;
tráviť čas (čítaním, písaním a pod.) prežívať určitý čas nejakým spôsobom (čítaním, písaním a pod.);
čas pokročil ostáva málo času, je neskoro;
niečo má čas nie je súrne, netreba sa s tým ponáhľať;
expr. zabíjať, mrhať, mariť, strácať (drahý) čas nevyužívať čas prospešne, účelne, tráviť čas nejakou zbytočnou, neužitočnou prácou;
expr. pánu bohu čas kradnúť leňošiť;
zub času nepriaznivý účinok dlhého trvania na stav vecí;
čas všetko ukáže o čase ako objektívnom kritériu;
čas na nikoho nečaká prísl. o nevyhnutnom plynutí času;
dočkaj času ako hus klasu prísl. o trpezlivom čakaní;
čas platí, čas tratí prísl. o rozhodujúcej úlohe času;
čas raní, čas hojí prísl. časom sa na všetko nepríjemné zabúda;
všetko do času (prísl.) všetko sa pominie, o pominuteľnosti vecí;
krása do času, cnosť na večnosť prísl. o trvanlivej, stálej hodnote cnosti;

3. určitý vymedzený al. stanovený časový úsek, vymedzené, prípadne bližšie určené časové rozpätie, doba, lehota, termín: niečo trvá krátky, dlhý čas, pracovný čas, dopravný čas, študijný čas;
pracovať po čase, nad čas;
istý čas, určitý čas
a) nejakým spôsobom bližšie vymedzený, stanovený, určený;
b) neurčitý;
mať (nemať) čas (voľný čas) nebyť (byť) zaujatý prácou;
nemá trochu času pre niekoho nevenuje sa mu;
mať dosť času, mať času a času mnoho času;
niet, nieto času voľného času;
vo voľnom čase vo voľných chvíľach, počas oddychu;
za onoho (oného) času dávno, kedysi;
v poslednom čase v blízkej minulosti, nedávno, najnovšie;
v tom čase vtedy, v tom istom čase, zried. v ten istý čas práve vtedy;
za ten čas zatiaľ;
za nejaký čas za chvíľu;
raz za čas niekedy, kedy-tedy, zriedkavo;
po (nejakom) čase po uplynutí určitého časového úseku;
po čase po stanovenom termíne;
pred nejakým časom nedávno;
pred časom a) nedávno;
b) predčasne;
v dohľadnom čase v blízkej budúcnosti;
svojho času kedysi;
toho času (skratka t. č.) a) teraz, nateraz;
b) vtedy, v tom čase;
dlhý čas dlho;
toľký čas tak dlho;

4. vhodné, primerané, príhodné časové obdobie, časový úsek vhodný na nejaký výkon, dej a pod., vhodná chvíľka: je čas práce, čas obeda, čas oddychu, nastal čas oberačiek, čas žatvy;
prišiel, príde, nadišiel, blíži sa (vhodný) čas, všetkosvoj čas, v pravý čas, je (najvyšší, zvrchovaný) čas;
čistý čas
rátaný bez prípravy, potrebovaný výlučne na dajaký úkon, činnosť a pod.

bibl. naplnil sa čas prišla čakaná, vhodná chvíľa, hodina;
ľud. mať svoj čas (o ženách) mať mesačné krvácanie;

5. obdobie roka, dňa: jarný, letný, jesenný, zimný čas, v dennom, večernom, nočnom čase;

6. spôsob určovania časových jednotiek: astron. slnečný, hviezdny, stredoeurópsky, východoeurópsky, západoeurópsky čas;
letný čas
určovaný podľa posunutia hodín v letnom období dopredu;
zimný čas určovaný podľa posunutia hodín v zimnom období dozadu;

7. mn. č. obyč. v časy pomery, okolnosti príznačné pre určitú dobu, ráz, povaha, zmýšľanie doby, život v určitej dobe: časy sa menia;
zlaté časy
veľmi priaznivé pomery;
čas pokoja, mieru, čas vojny, za mladých, dávnych, starých čias, ťažké, zlé, pohnuté časy, mierové, vojnové, povojnové časy;
expr. psie časy ťažké pomery;
Boli časy, boli, ale sa minuli. (ľud. pieseň)

ísť, kráčať s duchom času byť pokrokový;

8. poveternostné pomery, počasie: pekný čas, zlý čas, expr. psí čas zlé počasie, expr. mrcha čas;
daždivé časy;
blýska sa na čas
na priaznivé počasie

v čase i v nečase za každých okolností, bez ohľadu na počasie;

9. gram. slovesná gramatická kategória;
tvary na jej vyjadrenie: prítomný, minulý, budúci čas

časiť sa, -í nedok. neos. o zmene počasia z nepriaznivého na priaznivé, vyjasňovať sa;

dok. vyčasiť sa

čaša, -e, čiaš/čaší žen. r. kniž. nádoba na pitie, široký pohár, kalich: krištáľová, brúsená, strieborná č., č. vína;
dvíhať plné čaše;
vyprázdniť č-u
;
pren. bás. č. šťastia, č. lásky, č. horkosti hojnosť, plnosť;

čiaška, -y, -šok žen. r.

1. zdrob. malá čaša;

2. bot. časť kvetu, ktorá vznikla zrastením spodných kvetných obalov: kvetná č.;

3. druh jedlej, málo zbieranej huby;
bot. č. pomarančová (Peziza aurantia)

čašník, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. kto obsluhuje hostí v pohostinských podnikoch, kaviarňach a pod.: hlavný č.;

2. hist. stredoveký dvorský hodnostár;

čašníčka, -y, -čok i čašnica, -e, -níc žen. r. k 1 ;

čašnícky príd. m.: č-e zamestnanie;

čašníctvo, -a stred.

1. povolanie čašníka;

2. hist. druh stredovekej dvorskej hodnosti

čas príd. m.

1. trvajúci určitý, obmedzený čas, vymedzený časom, pominuteľný, pozemský (op. večný): č. život, č. svet, č-é veci;

2. nár. skorý, raný, včasný: č-á jar, č-é jabĺčka;

časne prísl.;

časnosť, -ti žen. r. pozemský život: odísť z č-i umrieť

časom prísl.

1. niekedy, kedy-tedy, z času na čas, chvíľkami, občas: Svieti z nich dôvera a dobrota, časom šibne z nich plamienok. (Kuk.) Časom si vyjdem na breh čarovný do tôní líp, jelšín chladu. (Sládk.)

2. postupom času, po uplynutí nejakého času, v priebehu času: č. sa všetko ukáže, č. sa všetko napraví;
čo sa nedá razom, to sa poddá č.
prísl.;
č. všetko navrch vyjde prísl.

časomer, -u/-a, 6. p. -e muž. r. prístroj na meranie času, presné hodiny, chronometer: hudobný č.

časomerač, -a muž. r.

1. šport. človek, ktorý meria, zaznamenáva čas;

2. pracovník, ktorý vypočítava čas, potrebný na vykonanie určitej práce (obyč. úkolu);

časomeračský príd. m.

časomerací, -ia, -ie príd. m. merajúci čas, slúžiaci na meranie času: č. prístroj

časomiera1, -y žen. r. metr. spôsob veršovania podľa princípu dĺžky a krátkosti slabík;

časomerný príd. m.: č-á prozódia, č-á stopa;

časomerne prísl.

časomiera2, -y žen. r. zastar. letopočet: kresťanská, mohamedánska č.

časopis, -u muž. r. druh periodicky, pravidelne vychádzajúcej tlače, revue, žurnál: literárny, obrázkový, politický, poučný, úradný č.;

časopisok, -sku i časopisík, -a muž. r. zdrob. iron.

časopisectvo, -a stred. súhrn vydávaných al. vydaných novín a časopisov, časopisy, noviny: slovenské č., politické č.;

časopisecký príd. m. týkajúci sa časopisov, časopisectva, bežný v časopisoch, novinársky, revuálny: č. štýl, č. ruch, č. článok, príspevok, č-á prax, č-á činnosť, č-á produkcia;

časopisecky prísl.

časopisný príd. m. zastar. časopisecký: č. orgán (Vlč.);
č. ruch (Škult.)

časoslov, -a muž. r. odb. bohoslužobná cirkevnoslovanská kniha;
liturgická kniha Slovanov východného obradu

časoslovo, -a stred. gram. zastar. sloveso

časovací1, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na meranie času: č. prístroj

časovací2, -ia, -ie príd. m.: gram. č-ie vzory podľa ktorých sa časujú slovesá

časovanie, -ia stred. gram. ohýbanie slovies;
sústava slovesných tvarov, konjugácia: nepravidelné č.

časovaný príd. m. nastavený na účinkovanie po určitom čase: č. granát, č-á mína, bomba

časovať1, -uje, -ujú nedok. (čo) nastavovať na účinkovanie po určitom čase: časovanie bomby, granátu, míny;

dok. načasovať

časovať2, -uje, -ujú nedok. (čo) gram. ohýbať slovesá, tvoriť rôzne slovesné tvary;

dok. vyčasovať

|| časovať sa prijímať rôzne slovesné koncovky, ohýbať sa (o slovese): č. sa pravidelne, nepravidelne

čašovitý príd. m. majúci podobu čaše, kalicha, pripomínajúci tvar čaše: č. kvet

časový príd. m.

1. týkajúci sa času;
meraný časom;
charakterizovaný vzhľadom na čas;
určený časove;
trvajúci, existujúci v čase: č. odstup, č. interval, č. úsek;
č. sled, č-á jednotka, č-á súvislosť, č-á postupnosť;
č. signál, č-é znamenie
oznamujúce presný čas;
č-á mzda odmena za prácu podľa jej trvania;
admin. zastar. č. postup závisiaci od času, nie od kvalifikácie;

2. príznačný pre určitú dobu, v istej dobe bežný, dobový;
týkajúci sa súčasných pomerov, aktuálny: č-é otázky, č-é problémy, č-é témy, č-é námety, č-é požiadavky;

3. gram. č-á veta druh vedľajšej vety vyjadrujúcej príslovkové určenie času;
č-á spojka uvádzajúca časovú vetu;
č-á príslovka vyjadrujúca určenie času;

časove/-o prísl.: č. vzdialený, č. blízky, č. určený, stanovený, vymedzený;

časovosť, -ti žen. r. jav, udalosť a pod. príznačná pre súčasnú dobu, aktualita, aktuálnosť

časť, -ti žen. r.

1. diel celku, určité vymedzené množstvo z väčšieho celku;
čiastka;
úsek: dávať po častiach, č. mesta, č. hlavy, č. hmoty, č. zisku určité percento;
malá č. malé množstvo;
veľká č. väčšina;
č. kultúry určitá oblasť;
č. prírody výsek

z veľkej č-i zväčša, prevažne, väčšinou;

2. nár. dávka jedla, jedlo, jedenie: Čakaj časti, žalúdok, ako pes kyjaka! (Gab.)

častica, -e, -tíc žen. r.

1. nepatrná čiastka, čiastočka hmoty, celku, partikula: elektrónová č., č-e atómu, č-e buniek, hmotná č., rozpad častíc;

2. gram. druh neohybných slov, partikula: samostatná, nesamostatná č., záporová č., príklonná č.;

časticový príd. m.

častiť, -í, -ia nedok. zried. (koho i bezpredm.) častovať: Častiť, nečastiť, vravte, či budete? (J. Kráľ)

častitovať, -uje, -ujú nedok. nár. chodiť priať na sviatky (na Vianoce): A ja malá častitujem. (Taj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. čas v Slovníku slov. jazyka