stý čísl. rad.
1. k 100: sté výročie, každý s. obyvateľ
2. expr. nespočítateľný: to je už s. spôsob, čo skúšam
styčný príd.: s-á plocha;
s. bod i fraz. východisko podobnosti, dorozumenia ap.;
s. dôstojník kt. sprostredkúva spojenie i pren. sprostredkovateľ vôbec
styk -u m.
1. vzájomné spojenie, stretanie, stýkanie sa, kontakt: písomný, spoločenský s., medzinárodné, diplomatické s-y, pohraničný s.;
prísť s niekým, s niečím do s-u, nadviazať, prerušiť s (-y);
hovor. mať s-y mať vplyvné známosti;
pohlavný s. súlož
2. miesto, na kt. sa niečo stýka, spojenie: tech. zvarový s.
3. náčinie na čistenie pluhu
□ byť s niekým v s-u, mať s niekým s. stýkať sa;
dať sa do s-u spojiť sa;
stýkačový príd.: s. prepínač
opak. stýkavať sa -a
stykový príd. k 2: tech. s-é zváranie;
štýl -u m.
1. špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu: životný š., nový š. práce
2. sloh (význ. 1): barokový š.
3. výber a využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. istého autora, sloh: umelecký, publicistický, náučný š.
4. ráz veci al. javu: š. výrobku, šiat, š. obliekania
5. spôsob vykonávania šport. disciplíny: plavecký, bežecký š.;
voľný š. druh šport. zápasenia;
štylista -u m. kto štylizuje (text), štylizátor: dobrý, zlý š.;
štylistička -y -čiek ž.;
štylistický príd.: š. výskum;
štylisticky prísl.: š. kultivovaný text
štylistika -y ž. lingv. odbor zaoberajúci sa štýlom (význ. 3);
štylistka -y -tiek ž.
štylizácia -ie ž. štylizovanie; jeho výsledok: š. listu, zákona, románu;
š. ľudovej piesne;
štylizačne prísl.
štylizačný príd.: š-é schopnosti;
štylizátor -a m. štylista;
štylizátorka -y -riek ž.
štylizovane prísl.;
štylizovanosť -i ž.
štylizovaný príd. istým spôsobom upravený: š. prejav, motív;
štylizovať nedok.
1. zostavovať nejaký text, slohovať: vedieť dobre š.
2. upravovať do istého štýlu: š. ľudovú pieseň;
š. sa do úlohy záchrancu
štýlotvorne prísl.;
štýlotvornosť -i ž.
štýlotvorný príd. formujúci štýl: š-é činitele, prvky;
štýlovo prísl.: š. čisté dielo;
štýlovosť -i ž.
štyridsať, m. živ. i štyridsiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 40: š. korún, detí;
š. žiakov, š-i žiaci
štyridsatina -y -tín ž. čísl. zlom. štyridsiata časť celku, 1/40
štyridsaťstupňový príd. kt. má, meria 40 stupňov: š. uhol;
š-á horúčava, horúčka
štyridsaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 40 000: š. korún, divákov, obyvateľov;
štyridsaťtisícový príd.
štyridsiatnička -y -čiek ž.
štyridsiatnik -a mn. -ci m. (približne) štyridsaťročný človek;
štyridsiaty čísl. rad. k 40: š. v rade, skončiť na š-om mieste;
š-e roky 20. stor. roky 1940 – 1949
štyritisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 4000: š. korún, obyvateľov, divákov