rov -u m. kniž. hrob
rováš -a m. hist. palica, na kt. sa v min. zárezmi značilo zaplatenie dane, dlh ap.; tieto zárezy
● mať (u niekoho) niečo na r-i previniť sa niečím voči niekomu
rovesníčka -y -čok ž.
rovinný príd. k 1, 2: r. kraj rovinatý;
geom. r-á geometria;
rovinový príd. k 1: r-é dostihy;
rovnať nedok.
1. (hladením) robiť na povrchu rovným, urovnávať: r. pokrkvaný papier, látku;
r. cestu, dvor
2. robiť rovným, narovnávať, vyrovnávať: r. drôt
3. ukladať podľa istého pravidla, usporadúvať, upravovať: r. poháriky, knihy
I. prísl.
1. bez ohnutia, neohnuto, priamo: stáť, sedieť, ležať r.
2. vzpriamene, kolmo: držať telo r., dym stúpa r. k oblohe
3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy, vodorovne: polica visí r.
4. najkratšou cestou, bez okľúk ap.; priamo: dieťa beží r. k matke;
zo stanice šiel r. domov
5. bez odchýlenia sa, presne, priamo: mám r. 100 korún;
tehla mu spadla r. na hlavu;
trafiť r. do srdca
6. bez pretvárky, otvorene, úprimne: napísal jej r., že nepríde;
povedať niekomu niečo r. (do očí)
7. bez sprostredkovania, bezprostredne, priamo: pil víno r. z fľaše
II. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, priam: iron. r. teba som tu potreboval!
rovnobežka -y -žiek ž.
1. geom. rovnobežky priamky v rovine, kt. nemajú nijaký spoločný bod
2. geogr. myslená kružnica na zemskom povrchu rovnobežná s rovníkom;
rovnobežkový príd.
rovnobežne prísl.;
rovnobežník -a m. geom. štvoruholník, ktorého protiľahlé strany sú rovnobežné
rovnobežnosť -i ž.
rovnobežný príd. kt. prebieha v rovnakej vzdialenosti od istej čiary, plochy, paralelný: r-é čiary, r-é cesty;
geom. r-é roviny;
rovnocenne prísl.;
rovnocennosť -i ž.
rovnodennosť -i ž. čas prechodu Slnka zo sev. polgule na juž. al. naopak: jarná, jesenná r.
rovnomenný príd. kt. má rovnaké, rovnako znejúce meno: hlavná postava v r-j hre
rovnomerne prísl.: r. schnúť, r. sa vyvíjať;
rovnomernosť -i ž.
rovnomerný príd. kt. má, zachováva rovnakú intenzitu, pravidelný: r-á teplota, r-á rýchlosť, r-é rozloženie síl, r-é plnenie úloh;
rovnoprávne prísl.;
rovnoprávnosť -i ž.: r. národov
rovnoprávny príd. kt. má rovné práva; na nich založený: r. občan, člen spoločnosti;
r-e postavenie, r-a dohoda;
rovnoramenný príd. kt. má rovnako dlhé ramená: geom. r. trojuholník
rovnorodo prísl.;
rovnorodosť -i ž.: r. prípadov
rovnostársky príd.: r-e tendencie v odmeňovaní
rovnostárstvo -a s. publ. nevhodné uplatňovanie zásady rovnosti, obyč. v mzdovej politike: mzdové r., bojovať proti r-u;
rovnostranný príd. kt. má rovnako dlhé strany: geom. r. trojuholník
rovnovážny príd.: r-a poloha predmetu;
r-e sily
rovnoznačne prísl.;
rovnoznačnosť -i ž.
rovnozvučne prísl.: r. znieť;
rovnozvučnosť -i ž.
rovný príd.
1. nevychyľujúci sa zo smeru, priamy, op. krivý: r-á čiara, r-á cesta, r. nos;
r. ako jedľa;
r. kmeň stromu, r-á postava
2. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci vyvýšeniny a priehlbiny, plochý: r. kraj, terén, r. povrch ihriska;
r-á strecha vodorovná
3. zastaráv. rovnako veľký, rovnaký, jednaký: r-é diely poľa
4. kt. má rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význ.: všetci ľudia sú si r-í
5. hovor. plný (význ. 2), úplný, celý: mal r-ch sto korún;
r-ch sedem rokov nebol doma
6. hovor. úprimný (význ. 1), otvorený, priamy: r. človek, r-á reč
● vyskočiť na r-é nohy odrazu, prudko sa postaviť;
→ vrana k vrane sadá, r. r-ého si hľadá;