radiačný príd.
opak. radievať -a
opak. radievať sa
radikalisticky prísl.
radikalistický príd.;
radikalizmus -mu m. polit. smer usilujúci sa o radikálne riešenie problémov; radikálny postup: politický, študentský r.;
radikalizovať nedok. i dok. (u)robiť radikálnym: r. mládež;
r-ní demonštranti
// radikalizovať sa st(áv)ať sa radikálnym: masy sa r-jú
radikál -a m. radikalista (význ. 1, 2)
radikálne prísl.;
radikálnosť -i ž.
radiácia -ie ž. fyz. vyžarovanie, (rádioaktívne) žiarenie;
radiálne prísl.
radiálny príd. odb. idúci, prebiehajúci v smere polomeru: r-a doprava lúčovitá;
r-a turbína;
r-a pneumatika;
radiátorový príd.: r. ventil, systém
radiť2 nedok.
1. usporadúvať podľa istého poriadku, zaraďovať: r. knihy do knižnice
2. kniž. zaraďovať, začleňovať: r-l ho medzi dobrých pracovníkov
rádio -ia D a L -iu s.
1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.
2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.;
hlásilo to r.
3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist;
Vydavateľstvo r-ia Bratislava
4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;
rádioaktivita -y ž. samovoľný rozpad niekt. prvkov sprevádzaný žiarením: umelá r., r. ovzdušia;
rádioaktívne prísl.;
rádioaktívnosť -i ž.
rádioaktívny príd.: r-e látky;
r-e žiarenie;
rádioamatér -a m. kto sa amatérsky zaoberá rádiotechnikou