opica -e opíc ž.
1. cicavec (vývinovo stojaci najbližšie k človeku) schopný využívať končatiny na uchopovanie, zool. Simiae: o. lezie po strome;
škaredý, šikovný ako o.;
pren. pejor. al. žart. nadávka (žene)
2. hovor. expr. stav opitosti: mať o-u, vyspať sa z o-e
● robiť zo seba o-u zosmiešňovať sa;
chudobný človek hotová o.;
// opiecť sa: slanina sa o-la doružova;
opierací príd. slúžiaci na opieranie
nedok. opierať sa
nedok. opierať1 -a
nedok. opierať2 -a
nedok. opilúvať -a
nedok. opinkávať -a
opisne prísl.;
opisne prísl.
opisnosť -i ž.
opisný príd. opisujúci, deskriptívny: o-á báseň, o-á psychológia;
štyl. o. zvrat vyjadrený opisom;
nedok. opisovať
opito prísl.;
opitosť -i ž.
opičiacky príd. i prísl.;
opičiactvo -a s. expr. napodobňovanie
opička -y -čiek ž. zdrob.