opica -e opíc ž.
1. cicavec (vývinovo stojaci najbližšie k človeku) schopný využívať končatiny na uchopovanie, zool. Simiae: o. lezie po strome;
škaredý, šikovný ako o.;
pren. pejor. al. žart. nadávka (žene)
2. hovor. expr. stav opitosti: mať o-u, vyspať sa z o-e
● robiť zo seba o-u zosmiešňovať sa;
chudobný človek hotová o.;
// opiecť sa: slanina sa o-la doružova;
opierací príd. slúžiaci na opieranie
nedok. opierať sa
nedok. opierať1 -a
nedok. opierať2 -a
nedok. opilúvať -a
nedok. opinkávať -a
opisne prísl.;
opisne prísl.
opisnosť -i ž.
opisný príd. opisujúci, deskriptívny: o-á báseň, o-á psychológia;
štyl. o. zvrat vyjadrený opisom;
nedok. opisovať
opito prísl.;
opitosť -i ž.
opičiacky príd. i prísl.;
opičiactvo -a s. expr. napodobňovanie
opička -y -čiek ž. zdrob.
opica ‑e opíc ž.; opičí; opička ‑y ‑čiek ž.
opierať ‑a ‑ajú dok.nedok. (podopierať; prať); opierať sa (podopierať sa)
opierka ‑y ‑rok ž.
opilec ‑lca m.
opilovať ‑uje ‑ujú dok. (opracovať pilníkom)
opilstvo ‑a s.
opilúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.
opinkať ‑á ‑ajú dok.
opinkávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
opis ‑u m. (zachytenie znakov); opisný; opisne prísl.; opisnosť ‑i ž.
opisovať ‑uje ‑ujú dok.nedok. (podávať opis)
opitý; opito prísl.; opitosť ‑i ž.
opiát ‑u m.
opičiak ‑a ANmn. ‑y m.; opičiacky príd.prísl.; opičiactvo ‑a s.
opičiť sa ‑í ‑ia dok.nedok.
opiľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok. (obrusovať)
opíliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.
opísať ‑še ‑šu ‑sal dok. (podať opis)
opíča ‑aťa mn. ‑atá/‑ence ‑čat/‑čeniec s.