Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „chcieť” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chcieť chce chcú chci! chcejúc chcel chcený nedok.

1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. a) vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietanie) činiteľa konať dej, mieniť: ch. ísť do kina;
chce dosiahnuť úspech, (ne)chce sa učiť;
chce sa ukázať;
čo tým ch-š povedať? b) iba v zápore (o veciach a javoch ) nejestvovanie predpokladov konať dej: nechce pršať, rana sa nechce hojiť, rádio nechce hrať

2. želať si, žiadať, túžiť po niečom: ch. nový bicykel, ch. mlieka/-o;
ch-m, aby si to vedel;
národy nechcú vojnu

3. želať, žičiť: ch-m mu dobre, (ne)chce mu zle

4. hovor. s opyt. zám. vyj. neurčitosť: choď, kde ch-š kdekoľvek;
rob, čo ch-š čokoľvek;
choď, s kým chceš s kýmkoľvek

(či) ch-š, (či) nech-š v každom prípade;
má, čo ch-l a) dosiahol svoj cieľ b) iron. sám sa potrestal;
chce mať s tým pokoj, expr. chce to mať z krku rád by sa toho zbavil;
→ vie, čo chce;
robí, čo chce;
čo sa babe (za)ch-lo, to sa babe (pri)snilo

// chcieť sa ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. chuť, vôľu (v zápore nechuť, nevôľu) konať dej: (ne)chce sa mi spať, žiť, nech-lo sa mu (ísť) do roboty

Naposledy hľadané výrazy

1. chcieť v Krátkom slovníku SJ