ťah -u m.
1. ťahanie, napínanie; práca konaná ťahaním;
tech. zaťaženie spôsobené ťahaním: schopnosť ť-u (pri ťažných zvieratách ap.);
skúška ť-om, pevnosť v ť-u;
šport. vzpieranie ť-om
2. súvislý pohyb konaný ťahaním predmetu (po povrchu niečoho); čiara, črta takto vznikajúca: ť. štetcom, ť-y sláčika, ť. na šachovnici, urobiť niekoľko ť-ov ceruzkou, pevné ť-y umelca
3. zisťovanie výhercu žrebovaním: ť. lotérie, ť. športky
4. prúdenie vzduchu: komín, pec má dobrý ť.
5. vdych, vtiahnutie (a vypustenie) dymu pri fajčení, potiahnutie: prvé ť-y z fajky
6. hromadný pohyb v istom zoskupení, istým smerom: ť. vtáctva, ť. vojska;
ť. na bránu súpera
7. zámerný postup, čin, krok: diplomatický, propagandistický ť., dobre premyslený ť.;
byť na ť-u (v šachu ap.) i fraz. stáť pred urobením (očakávaného) kroku
8. črta (v tvári): jemné ť-y tváre
9. dopr. tepna (význ. 2): železničný ť., ť. sever – juh, ť. do Tatier
● urobiť niečo jedným ť-om, robiť niečo v jednom ť-u bez prerušenia;
expr. byť v ť-u byť preč, stratiť sa;
ťahací príd. určený na ťahanie, ovládaný ťahaním: ť. mechanizmus;
ť-ia harmonika rozťahovacia
ťahavo prísl.: ť. spievať;
ťahavosť -i ž.
ťahačový príd.
ťahať nedok.
1. držiac napínať (smerom k sebe): ť. lano (pri preťahovaní), neť-j, pretrhneš to!, ť. za vlasy poťahovať;
deti sa ť-li za ruky;
odb. ť. rúry, drôt zhotovovať predlžovaním
2. silou posúvať za sebou, premiestňovať al. ináč niečím pohybovať; konať takúto prácu: ť. sánky, čln;
kôň nechce ť., ť. hore vrchom (na bicykli);
ť. vodu pumpovať;
ť. nohu za sebou pri chôdzi neohýbať v kolene;
(nechcel ísť,) nasilu ho ť-li nútili ísť
3. hovor. expr. s vypätím pracovať, drieť: ť. za troch, nevládze ť. od rána do večera
4. namáhať, napínať (zrak): svetlo, farba, vzorka ť-á oči
5. posúvaním po povrchu viesť istým smerom: ť. sláčik, štetec, rovno ť-né čiary;
ť. pešiakom
6. vyťahovať (význ. 1), vyberať: ť. žreb, kartu, otázku;
ť. zub
7. prúdiť (význ. 2), viať, preťahovať: z hory ť-á príjemný chlad;
neos.: zavri, ť-á! v peci dobre (ne)ť-á (nie) je dobrý ťah
8. vdychovať (význ. 1), vťahovať: ť. z fajky;
expr. ť. rovno z fľaše hltavo piť
9. expr. preťahovať (význ. 8), predlžovať: ť. rokovanie donekonečna;
(na plese) ť-li až do rána
10. lákať (význ. 1), vábiť: neos. ť-á ho domov;
ide, kde ho srdce ť-á kde túži ísť
11. (rozvláčne) spievať, vyťahovať: falošne ť.
● ť. za jeden povraz vzájomne sa podporovať, pomáhať si;
expr. ť. niekoho za nos klamať;
ť. → nohy za sebou;
ť. sa s niekým za prsty mať spory, nedorozumenia;
ť. za kratší koniec byť v nevýhode;
ť. niekoho z bryndze, z kaše pomáhať mu z nepríjemnej situácie;
ť. za niekoho (horúce) → gaštany z ohňa;
ť. rozumy z niekoho vyzvedať sa, vypytovať sa;
ť. z niekoho niečo (ako) kliešťami ťažko sa dozvedať;
// ťahať sa
1. byť posúvaný (ťahom), vláčiť sa, vliecť sa: ť-á sa za ňou vlečka, závoj
2. expr. mať spor, naťahovať sa, dohadovať sa: nebudem sa s tebou ť.
3. expr. namáhať sa, naťahovať sa: ť. sa s kufrom
4. rozprestierať sa (po dĺžke): dolina sa ť-á smerom na sever
5. popínať sa, vinúť sa: po múre sa ť-á vinič
6. byť vláčny: med, cesto, lep sa ť-á
7. expr. vliecť sa (význ. 2): ť-á sa z práce ustatý
8. expr. preťahovať sa, vliecť sa (význ. 3): proces sa ť-á už druhý rok
● niečo sa ť-á ako červená → niť niečím;
ť-á sa s tým ako smola dlho mu to trvá, je pomalý;
opak. ťahávať -a
opak. k 1 – 3, 5 – 7 ťahávať sa
ťahanovce ‑viec mn.pomn.ž.; ťahanovčan ‑a mn. ‑ia m.; ťahanovčanka ‑y ‑niek ž.; ťahanovský
ťahadlo ‑a ‑diel s.
ťahanica ‑e ‑níc ž.
ťahavý; ťahavo prísl.; ťahavosť ‑i ž.
ťahačka ‑y ‑čiek ž.
ťahák ‑a m.
ťaháreň ‑rne ‑í ž.
ťahávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; ťahávať sa
ťahúň ‑a ANmn. ‑e m.