nedok. stekať
štekať nedok. (o psoch ap.) vydávať prenikavé, prudko vyrážané zvuky, brechať: pes š-l na hostí, š-l celú noc;
pren. expr. guľomet š-l;
pren. pejor. (o človeku) kričať, nadávať: zlostne na seba š-li;
nedok. stekať sa
opak. štekávať -a;
štekavo prísl.
šteklivo prísl.;
šteklivosť -i ž.
dok. šteknúť -e -ú -kol
štekot -u m. štekanie, brechot: psí š.
štelovať [-t-] nedok. subšt.
1. pripravovať, chystať
2. nastavovať (význ. 2): š. motor, brzdy
// štelovať sa subšt. pripravovať sa: š. sa na skok
štekať ‑á ‑ajú dok.nedok.
štekávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
štekavý; štekavo prísl.
štekliť ‑í ‑ia dok.nedok.
šteklivý; šteklivo prísl.; šteklivosť ‑i ž.
šteknúť ‑e ‑ú ‑kol dok.
štekot ‑u m.
stekutiť ‑í ‑ia dok.
stekuťovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.