riadenie -ia s.
1. mechanizmus na ovládanie niečoho: automatické r., r. lietadla
2. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov (i osôb) usmerňujúcich istú činnosť: r. hospodárstva, teória r-ia
opak. riadievať1 -a
opak. riadievať2 -a
riaditeľ -a mn. -ia m. kto spravuje, riadi, vedie istý organizačný celok: r. závodu, ústavu, školy;
riaditeľka -y -liek ž.;
riaditeľný príd. kt. sa dá riadiť: r-á strela
riaditeľský príd.: r. príkaz;
riaditeľňa -e ž. kancelária, pracovňa riaditeľa (najmä v škole)
riadkovač -a m. mechanizmus na riadkovanie: r. okopanín;
r. na písacom stroji
riadkovať nedok. usporadúvať do riadkov: r. repu;
písací stroj pekne r-je;
polygr. usporadúvať riadky do obrazov;
telev. utvárať z jednotlivých riadkov obraz
riadkový príd.: r. honorár;
odb. r-á synchronizácia;
r-á sejba
riadok -dka m.
1. rad písmen v rovnakej výške tvoriaci časť textu: rovný r., článok na sto r-ov
2. telev. r. obrazovky sled bodov prenášaného obrazu
3. niečo usporiadané do radu: žali do r-ov;
r-y pleteniny
● nenapísať ani r. vôbec nič;
napísať pár r-ov krátky list;
(čítať) medzi r-mi vystihnúť skrytý zmysel textu;
// riasiť sa: záclona sa r-i
richtovať nedok. hovor. zastaráv. chystať, pripravovať: r. obed
// richtovať sa: r. sa na cestu