nedok. ustupovať
ustúpiť -i dok.
1. pokročiť, pohnúť sa smerom dozadu al. nabok, odstúpiť: u. o krok, u. z cesty vyhnúť sa;
pren. u. do úzadia a) stratiť dôležitosť b) prestať byť aktívny
2. stiahnuť sa (späť) pred nátlakom, silou ap.: u. pred nepriateľom, povstalci u-li do hôr, u. presile
3. zmenou stanoviska čiastočne vyhovieť; urobiť ústupky (v prospech iného): tvrdohlavý človek ťažko u-i, mladší by mal u. staršiemu;
u. od pôvodného plánu upustiť, odstúpiť
4. prestať sa vyskytovať; pominúť: more postupne u-lo z pevniny;
choroba, horúčka u-la
● múdrejší u-i;
ústupový príd.: ú-á cesta
ústupčivo prísl.;
ústupčivosť -i ž.
ustupovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
ustúpiť ‑i ‑ia dok.
ústupok ‑pku m.
ústupčivý; ústupčivo prísl.; ústupčivosť ‑i ž.