zlomenosť -i ž.
zlomiť dok.
1. násilím, tlakom porušiť, rozdeliť, rozlomiť: z. haluz, palicu prelomiť;
z. si nohu
2. zohnúť, ohnúť, prehnúť: z. dievča v drieku;
neos. z-lo ho v páse
3. premôcť, prekonať, zdolať: z. odpor nepriateľa, z. moc diktátora
4. duševne oslabiť, podlomiť, zničiť: väzenie ho nez-lo, správa ju celkom z-la
● expr. z. (si) krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť neúspech;
z. niekomu → srdce;
z. nad niekým palicu stratiť nádej na jeho úspech, záchranu
zlomkovitosť -i ž.
zlomkovitý príd. neúplný, neucelený, kusý, fragmentárny: z-á správa, informácia;
z. hovor nesúvislý;
zlomyseľne prísl.;
zlomyseľnícky príd.
zlomyseľník -a mn. -ci m. zlomyseľný človek;
zlomyseľníčka -y -čok ž.;
zlomyseľný príd. kt. želá, robí niekomu zle, teší sa z ťažkostí ap. druhého; svedčiaci o tom, škodoradostný, op. dobromyseľný: z-á žena;
z-á kritika, z. žart, smiech;
zlomenina ‑y ‑nín ž.
zlomený; zlomene prísl.; zlomenosť ‑i ž.
zlomisko ‑a ‑mísk s.
zlomkovitý; zlomkovito, zlomkovite prísl.; zlomkovitosť ‑i ž.
zlomyseľník ‑a mn. ‑ci m.; zlomyseľníčka ‑y ‑čok ž.; zlomyseľnícky
zlomyseľný; zlomyseľne prísl.; zlomyseľnosť ‑i ‑í ž.