zapisknúť -e -ú -kol dok. pisknúť (význ. 1 3), zahvizdnúť: z-tie rušňa
zapisovateľ -a mn. -ia m. kto robí (úr.) záznamy: súdny z., z. ľudových piesní;
zvoliť za z-a;
zapisovateľka -y -liek ž.;
zapisovateľský príd.
nedok. zapisovať
zapísať -še -šu dok.
1. písomne zachytiť na zapamätanie, uchovanie: z. udalosť do kroniky;
z. text latinkou;
z. si adresu
2. písomne zachytiť do zoznamu ap. (a tým prihlásiť): z. dieťa do školy;
dať sa z. medzi účastníkov
3. záznamom určiť dediča: z. majetok na dieťa
4. písaním pokryť: z. celý blok;
z-ný papier
● expr. z-íš si to za uši! zapamätaj si to! z. niečo čiernou kriedou do komína uznať niečo za nezvyčajné, ale málo dôležité;
// zapísať sa napísať vlastné meno: hosť sa z-l do pamätnej knihy
● kniž. z. sa zlatými literami, písmenami (do dejín) urobiť niečo výnimočné, hodnotné
zapískať -a dok.
1. (opakovane) utvoriť vys. prenikavý zvuk fúkaním do nejakej štrbiny: takto predniesť, zahvízdať: z. (si) na píšťalke;
z. pesničku
2. (o veciach) (opakovane) vydať vys. prenikavý zvuk (obyč. nepríjemný), zahvízdať: brána z-la;
neos. v telefóne z-lo
3. pisknutím privolať al. oznámiť, zahvízdať: z. na psa, na priateľa;
z-l budíček
zápiskový príd.
zápisníkový príd.;
zápisníček -čka m. zdrob.
zapisknúť ‑e ‑ú ‑kol dok.
zapisovateľ ‑a mn. ‑ia m.; zapisovateľka ‑y ‑liek ž.; zapisovateľský
zapisovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
zapišťať ‑í ‑ia ‑šť/‑i! dok.
zapísať ‑še ‑šu ‑sal dok.; zapísať sa
zapískať ‑a ‑ajú dok.
zápis ‑u m.; zápisový, zápisný
zápisnica ‑e ‑níc ž.
zápisné ‑ého s.
zápisník ‑a m.; zápisnikový; zápisníček ‑čka m.