nedok. zamedzovať
zameniteľnosť -i ž.
zameniteľný príd. kt. sa dá zameniť: z-é slová;
// zamerať sa usmerniť svoju činnosť (na dosiahnutie cieľa), zacieliť sa, orientovať sa: z. sa na odstránenie chýb;
zameriavací príd. tech. určený na zameriavanie (význ. 1): z. ďalekohľad
zameriavač -a mn. -e neživ. tech. prístroj na zameriavanie: rádiový z.
zameriavač -a m. živ. kto zameriava;
zameriavačka -y -čiek ž.;
nedok. zameriavať -a
nedok. zameriavať sa
zamestnanec -nca m. kto je v prac. pomere, pracovník: stály z. (podniku);
školenie z-ov;
zamestnanecký príd.: z. pomer
zamestnankyňa -e -kýň ž.;
zamestnanosť -i ž.
1. odb. počet zamestnaných osôb v pomere k počtu práceschopných osôb: vzrast z-i;
z. žien
2. zaneprázdnenosť
// zamestnať sa
1. začať sa zaoberať činnosťou: z. sa ručnou prácou
2. vstúpiť do zamestnania: z. sa v podniku;
zamestnávateľ -a mn. -ia m. inštitúcia, osoba, kt. prijíma do zamestnania: vzťah medzi zamestnancom a z-om;
zamestnávateľka -y -liek ž.;
zamestnávateľský príd.: z-á organizácia
nedok. zamestnávať -a
nedok. zamestnávať sa
zametačka -y -čiek ž.
zametať nedok.
1. metlou odstraňovať (z povrchu): z. smeti, lístie
2. metlou zbavovať smetí: z. dlážku, ulice
● nech si zametá pred vlastným prahom, domom, pred svojimi dverami nech sa stará o seba;
expr. z. s niekým (nedôstojne) ho preháňať;
zamechriť sa ‑í ‑ia dok.
zamedziť ‑í ‑ia dok.
zamedzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
zamekotať ‑ce ‑cú ‑tal dok.
zameniť ‑í ‑ia dok.
zamerať ‑ia ‑ajú dok.; zamerať sa
zameriavač ‑a mn. ‑i m.živ.; zameriavačka ‑y ‑čiek ž.; zameriavačský
zameriavač ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
zameriavať ‑a ‑ajú dok.nedok.; zameriavať sa
zamestnanec ‑nca m.; zamestnankyňa ‑e ‑kýň ž.; zamestnanecký
zamestnanie ‑ia ‑í s.
zamestnaný; zamestnanosť ‑i ž.
zamestnať ‑á ‑ajú dok.; zamestnať sa
zamestnávateľ ‑a mn. ‑ia m.; zamestnávateľka ‑y ‑liek ž.; zamestnávateľský
zamestnávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; zamestnávať sa
zametať ‑á ‑ajú dok.nedok.
zamečať ‑í ‑ia dok.
zameškať ‑á ‑ajú dok.
zameškávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
zamékať ‑a ‑ajú dok.
zámena ‑y ‑men ž.
zámer ‑u m.
zámerný; zámerne prísl.; zámernosť ‑i ž.