volant -u/-a m. kormidlo na niekt. motor. vozidlách: otočiť v.;
sedieť za v-om i pren. viesť vozidlo;
volantový príd.
volavčí príd.: v-ie perie
volačka -y -čiek ž. hovor. predvoľba
volať nedok.
1. silným hlasom (na diaľku) oznamovať, kričať (význ. 2): v. z veľkej diaľky, v. na záprah, v. za odchádzajúcimi, počuť v-nie o pomoc
2. (o niekt. vtákoch) ozývať sa (význ. 1), ohlášať sa: prepelica v-á, v-nie divých husí
3. hlasom, vyslovením mena ap. upútavať pozornosť: v. (na) známych, v. deti domov;
choď, v-jú ťa! v. niekoho posunkami;
pren. povinnosť (nás) v-á
4. (úradne) žiadať prítomnosť niekoho: v. pohotovosť, políciu;
v. priateľa na svadbu, za svedka pozývať
5. tech. prostriedkom nadväzovať spojenie, dávať popud ap.: v. známym telefonovať;
v-l, že odchádza;
v. výťah privolávať
6. kniž. dožadovať sa, dovolávať sa: v. po náprave, po pomste
7. používať meno niekoho, niečoho; oslovovať (nejakým) menom; nazývať, menovať: v-li ho (náš) starý;
toto miesto v-me zátišie;
v-li sa dôvernými menami
● do neba v-úca krivda veľká;
kniž.: → hlas v-úceho, v-úci na púšti;
v. na zodpovednosť niekoho robiť zodpovedným;
ako sa do hory v-á, tak sa z hory ozýva;
volánik -a m. zdrob.
volánový príd.: v-é zakončenie;
opak. volávať -a
opak. volávať sa
voľakedajší príd. niekdajší: v-í absolventi, zvyšky v-ej slávy
vôľa -e ž.
1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e
2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť
3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament
4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom
5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený
6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu
● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti;
volán ‑u m.; volánový; volánik ‑a m.
volávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; volávať sa
voľajako, voľáko m.príslov.zám.
voľajaký, voľáky m.zám.
voľakade m.príslov.zám.
voľakde m.príslov.zám.
voľakedy m.príslov.zám.
voľakto ‑koho m.zám.
voľaktorý m.zám.
voľačo ‑čoho m.zám.
voľačí m.zám.
vôľa ‑e ž.; vôľový; vôľovo prísl.