// vzoprieť sa
1. s vypätím síl sa zdvihnúť: v. sa na nohy
2. postaviť sa na odpor, spriečiť sa, sprotiviť sa: v. sa vôli rodičov;
čosi sa v ňom v-lo pocítil vzdor, odpor;
vzor -u m.
1. osoba, vec, kt. iný môže al. má nasledovať, príklad: byť v-om ostatným, vziať si niekoho, niečo za v., v-y hodné nasledovania
2. kto al. čo predstavuje (kladné) vlastnosti celej skupiny, typ: v. ženy matky, v. hrdinu, v. dokonalosti;
lingv. gramatický v. (skloňovania, časovania) slovo ako typ ohýbania
3. predloha na mech. al. umel. napodobňovanie: odkresľovať, postupovať podľa (priloženého) v-u;
literárny v.
4. výr. typ, model: vyvinúť nové v-y topánok
5. zákl. motív, z kt. je zostavená vzorka; vzorka s týmto motívom: ornamentálny, geometrický v.;
vzorec -rca m. vyjadrenie vzťahov, zloženia ap. ustálenými graf. prostriedkami: matematické, chemické v-e;
štruktúrne v-e
vzorkovaný príd. kt. má vzorku (význ. 2), ozdobený vzorkou: v-á látka, v-é kachličky
vzorkový príd.: v. veľtrh;
v-á technika
vzorne prísl.
vzorovo prísl.: v. pripravené podujatie;
vzorček -a m. zdrob. k 5
vzostupne prísl.;
vzostupnosť -i ž.
vzopnúť sa ‑e ‑ú ‑pol, vzopäť sa ‑pne ‑pnú ‑päl dok.
vzoprieť ‑ie ‑ú ‑el dok.; vzoprieť sa
vzor ‑u L ‑e mn. ‑y m.; vzorový; vzorovo prísl.; vzorček ‑a m.; vzorčekový
vzorec ‑rca m.
vzorkovnica ‑e ‑níc ž.
vzorkovňa ‑e ‑í ž.
vzorný; vzorne prísl.
vzostup ‑u m.; vzostupový
vzostupný; vzostupne prísl.; vzostupnosť ‑i ž.