Pravopis slova „ von denen jede Partei je ein e ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• von

  I. prísl.

  1. smerom z vnútra, z nejakého (uzavretého) priestoru, op. dovnútra, dnu: chodiť v. a dnu;
  v. vybiehajúci okraj;
  ísť s deťmi v. na prechádzku;
  hovor. v. s tým! povedz to!

  2. nár. vonku (význ. 1), op. vnútri, dnu: v. podúval vietor

  3. preč z istého (známeho) prostredia: žiada sa mu v., na vidiek;
  ísť študovať niekde v. do zahraničia

  4. byť, dostať sa ap. v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: je, dostal sa v. z dlhov, z najhoršieho je v.

  ● → vyjsť s farbou, s pravdou v.;
  jedným → uchom dnu, druhým v.;
  nehodno ani → psa v. vyhnať

  II. predl. s I vyj. smerovanie z vnútra niečoho, z: pozerať v. oblokom

• vonkajškovo prísl.;

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• vonkajškovosť -i ž.

• vonkajškový príd. vonkajší (význ. 2): v. dojem, efekt;

• vonkajšok -ška m.

  1. vonkajšia časť, plocha niečoho, vonkajší priestor, op. vnútro, vnútrajšok: v. látky líce (význ. 2)

  2. vzhľad, zovňajšok: príjemný v.;

• vonkajší príd.

  1. kt. sa vyskytuje vonku, zvonka, na povrchu al. mimo niečoho, op. vnútorný: v. priestor, v-ie obloky;
  v-ie vedenie;
  v. svet okolitý

  2. kt. pôsobí zvonka al. navonok: v. vplyv, faktor;
  v. efekt;
  liek na v-ie použitie

• vonkoncom čast. vyj. krajnú mieru a zdôrazňuje pripojený výraz, vôbec: mňa už v. nič neprekvapí;
  to je v. pomýlené úplne

• vonku prísl.

  1. na mieste mimo obydlia al. iného (uzavretého) priestoru, op. vnútri, dnu: deti sa hrajú v., v. prší;
  časť úrody je ešte v. na poli;
  hovor. zub je už v. vytrhnutý

  2. hovor. na mieste mimo istého (známeho) prostredia, vo verejnosti: zistiť, čo sa v. povráva;
  byť služobne v. v zahraničí

  3. byť v. z niečoho mať niečo (nepríjemné) za sebou: už je z choroby v.;
  byť z nebezpečenstva v.

• vonný príd. poet. voňavý: v-é ruže, lúky

• voňavka -y -viek ž. tekutý kozmet. prípravok z voňavých esencií: francúzska v., pofŕkať sa v-ou;

• voňavkový príd.: v. závan

• voňavkár -a m. výrobca voňaviek;

• voňavkárka -y -rok ž.;

• voňavkársky príd.

• voňavkárstvo -a s. odbor zaoberajúci sa výrobou voňaviek;

• voňavý príd. kt. vonia (význ. 1): v. kvet, chlieb, vzduch;
  v-é látky, korenie aromatické

• voňať -ia -ajú nedok.

  1. vydávať, šíriť vôňu: kvety v-jú, v. po jahodách, v. zemou;
  v-ia tu novotou je tu všetko nové

  2. vdychovať (význ. 1), ovoniavať, privoniavať: v. výpary éteru

  ● expr. robota, škola mu nev-ia nechce sa mu robiť, učiť

• vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

• vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;