volič -a mn. -e m. neživ. elektrotech. prístroj al. jeho časť použ. na spojenie jedného vedenia s ľubovoľným iným vedením: kanálový v., v. telefónneho prístroja
volička -y -čiek ž.;
voličský príd.: v. zoznam;
opak. volievať -a
voliť -ľ! nedok.
1. rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností: v. iné riešenie, možnosť v. medzi dvoma uchádzačmi;
radšej v-í smrť, ako by to mal urobiť;
v. si odbor štúdia
2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby: v. nový výbor, v. poslancov;
voliteľka -y -liek ž.;
voliteľnosť -i ž.
voliteľský príd.
volič ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
voliéra ‑y ‑liér ž.
volievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
voliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.nedok.
voliteľný; voliteľnosť ‑i ž.