Pravopis slova „ voj ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• voj -a m. časť voj. oddielu: bočný, zadný v.

• vojačik -a mn. -ovia m. zdrob.

  1. expr. k 1

  2. det. hračka: cínový v.

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• vojačka -y -čiek ž.;

• vojak -a mn. -ci m.

  1. príslušník armády, op. civil: vyslúžený v., frontový v., v. z povolania, odobrali ho za v-a;
  hrob Neznámeho v-a;
  expr. (ide) ako v. vzpriamene

  2. voj. osoba bez hodnosti;

• vojenčina -y ž. zákl. voj. služba: ísť na v-u, odslúžiť si v-u

• vojenčiť nedok. hovor. vykonávať zákl. voj. službu

• vojensko-politický príd. týkajúci sa vojenských a politických otázok: v. blok, v-é rozhodnutie

• vojensky prísl.: v. obsadiť;
  po v. pozdraviť

• vojenský príd. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojakmi, s vojnou: v-á jednotka, v-é veliteľstvo;
  v-á hodnosť, služba, uniforma, v-á disciplína;
  v-á intervencia;

• vojna -y -jen ž.

  1. ozbrojený boj armád: svetová, občianska v., nukleárna v.;
  prvá, druhá svetová v.;
  hist. → tridsaťročná v.;
  vypovedať v-u, vypukla v.

  2. hovor. vojenčina: odslúžiť si v-u

  3. boj (nevoj. prostriedkami); spor, hádka: domáca v.;
  publ. psychologická v. s psychologickými prostriedkami;
  studená v. konfrontačná politika medzi záp. krajinami a krajinami patriacimi do oblasti vplyvu býv. Sovietskeho zväzu v rokoch 1946 – 1989 bez priameho vojnového konfliktu

  ● → papierová v.;
  kto sa dá na v-u, musí → bojovať;

• vojnovo prísl.

• vojnový príd. k 1: v. stav;
  v. konflikt, v-á korisť, v. hrdina;
  v. film

  ● byť s niekým na v-ej nohe mať spor; neznášať sa;

• vojsko -a vojsk s. hromad.

  1. armáda (význ. 1), vojaci: stále v., nepriateľské v.

  2. voj. jednotky podľa druhu zbraní ap.: tankové v., zoskupenie vojsk;

• vojskový príd. k 2

• vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel dok.

  1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra: v. do obchodu, do dverí, auto v-lo do garáže, v. niekde po prstoch, hrmotne

  2. obyč. tlakom, silou vniknúť; takto zasiahnuť: klinec v-l do steny, hrot v-l do kosti

  3. stať sa obsahom niečoho, začať pôsobiť, preniknúť, dostať sa: nákaza v-la do krvi;
  kniž. v. do vedomia, do života;
  zákon v-l do platnosti vstúpil, začal platiť

  4. (o stavoch, citoch ap.) ovládnuť (význ. 4), zmocniť sa niekoho: v-la doňho zlosť, kŕč mu v-l do nohy

  5. zmestiť sa: všetko (ne)v-e do kufra

  ● v. do dejín, do histórie presláviť sa;
  niečo mu v-lo do hlavy namyslel si niečo;
  expr.: v-li doňho všetci čerti veľmi sa nahneval;
  v-li si do vlasov začali sa biť, hádať;
  ani (toľko) čo by za necht v-lo vôbec nič;

• vojvoda -u mn. -ovia m. príslušník vys. šľachty;

• vojvodca -u mn. -ovia m. v min. (slávny) voj. veliteľ;

• vojvodcovský príd.: v-é schopnosti

• vojvodkyňa -e -kýň ž.

• vojvodstvo -a -tiev s. územnosprávna jednotka v Poľsku