krčah -a m. nádoba s uchom, so zúženým hrdlom (a výbežkom uľahčujúcim liatie); jej obsah; džbán: hlinený k.;
k. vína
● dovtedy sa chodí s k-om po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa obyč. do prvého neúspechu;
krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.
opak. krčievať -a
opak. krčievať sa
krčiť nedok.
1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty
2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene
● expr. k. → nos(om) nad niečím;
k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;
krčivosť -i ž.
krčmár -a m. hovor. hostinský;
krčmárka -y -rok ž.;
krčmársky príd.
krčmička -y -čiek ž. zdrob.
krčmový príd.: k-é reči, k. pach;
krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;
kŕčovitosť -i ž.