vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo;
v. sa správať
vlastníctvo -a s.
1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
→ duchovné v.
vlastníčka -y -čok ž.;
vlastniť ‑í ‑ia dok.nedok.
vlastník ‑a mn. ‑ci m.; vlastníčka ‑y ‑čok ž.; vlastnícky príd.prísl.; vlastníctvo ‑a s.