Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „vis” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

vis -u muž. r. tel. visenie (na náradí), poloha visiac: v. strmhlav, v. na kruhoch

visací príd. m. určený, upravený na zavesenie: v-ia zámka, lampa

visačka -y -čiek žen. r. štítok s údajmi zavesený na výrobku: oblek so zlatou v-ou

visieť -í -ia nedok.

1. byť upevnený nad ťažiskom, byť zavesený: obraz v-í na stene, kabát v-í na vešiaku, v. za ruky na hrazde;
v. na šibenici byť obesený

2. voľne splývať, ovísať: ruky mu bezvládne v-ia;
šaty na ňom v-ia i pren. je chudý

3. trčať, vyčnievať smerom nadol: sukňa v-í spod kabáta

4. rozprestierať sa (vo výške), vznášať sa: mračná v-ia nad mestom;

5. expr. byť v nejakom položení, väzieť, trčať: ostať v. bez prostriedkov

6. expr. byť úplne oddaný, mať rád: rodičia v-ia na deťoch, v. na svojom povolaní

→ Damoklov meč mu v-í nad hlavou;
niečo v-í vo vzduchu vládne napätie;
život mu v-l na vlásku, na nitke;
(len) na vlásku v-lo, že ho zrazí auto veľa nechýbalo, že ho zrazí auto;
v. na niekom, na niečom očami uprene pozerať na niekoho, na niečo;

viskóza -y -kóz žen. r. chem. látka použ. pri výr. text. syntetických vláken, celofánu ap.;

viskozita -y žen. r. fyz. odpor, kt. kladie tekutina pohybu svojich častíc, vnútorné trenie tekutín;

Pravidlá slovenského pravopisu

vis ‑u muž. r.

visací; visací zámok

visačka ‑y ‑čiek žen. r.

visieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

visievať ‑a ‑ajú nedok.

viskóza ‑y ‑kóz žen. r.; viskózový

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

vis, -u muž. r. tel. poloha, pri ktorej telo visí zachytené na nejakom vyvýšenom predmete: v. znožmo, v. strmhlav visový príd. m.: v-é cviky vo vise

vis-à-vis [vysl. vizavi] prísl. (franc.) hovor. trochu zastar. naproti, oproti: Dámy si posadali. Páni si sadli vis-à-vis. (Jégé) Antóny s Marínou boli im vis-àvis. (Šolt.)

visací, -ia- ie príd. m. ktorý možno zavesiť, zariadení na zavesenie: v. zámok, v-ia lampa

visačka, -y, -čiek žen. r. obch. lístok upevnený šnúrkou obyč. na výrobkoch odevného priemyslu s rozličnými údajmi o výrobku: kartónová v.;
zlatá v.
ktorá sa pripína na výrobky výbornej kvality

viscerálny príd. m. anat. útrobný: v-e orgány

viselec, -lca muž. r. kraj.

1. obesenec: (Matrice) odpadúvali naspäť do kazety ani bezduchí viselci zo šibení. (Jil.) Hľadí na panáčika visiaceho z lampy. Drevený viselec. (Karv.)

2. expr. (obyč. o neposednom chlapcovi) huncút, nezbedník, lapaj, šibal, šibenec: Chýba im (chlapcom) pevná otcovská ruka. Čože si ženy pomôžu s takými viselcami. (Zúb.) Dvaja viselci v ostatnej lavici sa o úlohu neveľmi starajú. (Ráz.-Mart.)

Naposledy hľadané výrazy

1. vis v pravopisných slovníkoch