nedok. usadať sa
usadiť dok.
1. ponúknuť miestom, posadiť: u. hosťa do fotela
2. hovor. expr. zahriaknuť, umlčať: raz-dva ho v reči u-l;
usadlosť -i ž. kniž. sídlo (význ. 1), gazdovstvo: roľnícka u.
nedok. usalašovať sa
nedok. usádzať sa, usadzovať sa
ušatý príd. kt. má veľké uši: u-é zviera;
u-á hlava
úsad -u m. bolesti v krížoch: zaťal ho ú.
usadať sa, usedať sa ‑á ‑ajú dok.nedok.
usadenina ‑y ‑nín ž.
usadlosť ‑i ‑í ž.
usadlík ‑a mn. ‑ci m.
usadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.; usadnúť sa
usalašiť sa ‑í ‑ia dok.
usalašovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
usádzať ‑a ‑ajú, usadzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; usádzať sa, usadzovať sa
ušanovať ‑uje ‑ujú dok.
úsad ‑u m.