Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „tovar” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

tovar -u muž. r. výrobky ako predmet kúpy a predaja určené na uspokojenie potrieb človeka: priemyselný, spotrebný t., drobný, kusový t., luxusný t.;
obchod s rozličným t-om;

továr -rne žen. r. priemyselný podnik, v kt. sa zhotovujú výrobky pomocou strojov účelnou deľbou práce: chemická, textilná t., t. na nábytok, robiť v t-i;

továrenský príd. m.: t. komín;
t-é výrobky;

továrensky prísl.: spracúvaný (po) t.;

tovarich -u muž. r. v min. nádennícka práca obyč. na veľkostatku; denná mzda za túto prácu: chodiť na t.;
dostávať t.

tovar -a muž. r.

1. v min. pomocník majstra: stolársky, mäsiarsky t.

2. zastar. priateľ (význ. 1 ), druh, spoločník;

tovarišský príd. m.: t-á skúška;

Pravidlá slovenského pravopisu

tovar ‑u L ‑e mn. č. ‑y muž. r.; tovarový

továr ‑rne ‑í žen. r.; továrenský; továrensky prísl.; továrnička ‑y ‑čiek žen. r.

tovarich ‑u muž. r. (práca)

tovar ‑a muž. r.; tovarišský; tovarišstvo ‑a ‑tiev str. r.

Tovar ‑ého str. r.; Tovarňan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Tovarnianka ‑y ‑nok žen. r.; tovarniansky

Tovarnianska Polianka ‑ej ‑y žen. r.; Tovarnianskopoliančan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Tovarnianskopoliančanka ‑y ‑niek žen. r.; tovarnianskopoliansky

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

tovar, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. veci, ktoré uspokojujú potreby človeka a sú predmetom kúpy a predaja: kusový, metrový, strižný t., kožený, textilný, potravinársky t., spotrebný t. (t. dennej spotreby);
módny, partiový t.;
zahraničný, dovozný t.
;
trochu zastar. koloniálny t. privážaný z kolónií (napr. káva, južné ovocie, ryža, korenie a pod.);
text. pletený t. výrobky zhotovené pletením;
priemyselný t.;
obchodný t.
veci, ktoré kupuje obchodný podnik za účelom predaja;
obchod s rozličným (metrovým, železným, galantérnym) t-om;
výroba, výmena t-u
;

ekon. produkt práce zhotovený nie pre priamu spotrebu, ale pre výmenu al. pre predaj na trhu;

tovarový príd. m.: t-é sklady;
t-é hospodárstvo
založené na výrobe pre výmenu;
t-á výroba;
t. obrat, t-á výmena
;
obch. t-á listina vystavená na tovar

továr, -rne, -rní žen. r. väčší výrobný podnik, v ktorom sa zhotovujú rozličné výrobky pomocou strojov a účelnou deľbou práce;
budovy a strojové zariadenie patriace takémuto podniku: textilná, tabaková, chemická t., t. na nábytok, na spracovanie dreva, t. na spracovanie mäsa, t. na farby, na výrobu obuvi;
t. na lokomotívy, t. na guľkové ložiská;
t. na penicilín
;
pren. pejor. továrne na smrť (Heč.) koncentračné tábory;

továrnička1, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

továrenský príd. m.

1. prislúchajúci továrni;
pracujúci v továrni: t-á budova, hala, dielňa, t-á brána;
t. dym, t. komín;
t. stroj;
t-á štvrť, t-é objekty;
t. zamestnanec, t. robotník
;

2. v továrni, sériove vyrábaný, vyrobený: t-á výroba, t. výrobok, t. priemysel;
t-á obuv
(Fr. Kráľ);

(po) továrensky prísl.: spracovať, vytvoriť niečo (po) t.

tovarich, -u muž. r. zastar.

1. nádennícka, námezdná práca, obyč. na veľkostatku: Vždy, keď bolo treba okopávať repu, chodievali sme na tovarich. (Mih.)

2. denná mzda za túto prácu: Aby dostali na deň o dve koruny viac tovarichu. (Heč.)

tovarichár, -a muž. r. zastar. nádenník: Všetci bíreši aj najatí tovarichári skláňajú sa medzi riadkami repy. (Jil.) Tovarichári u nich pracujú od svitu do neskorej noci. (Zúb.);

tovarichárka, -y, -rok žen. r.;

tovarichársky príd. m.;

tovarichárstvo, -a stred. nádennícka práca

tovar, -a muž. r.

1. v minulosti u remeselníckeho majstra zamestnaný odborník s osobitnou skúškou, pomocník: stolársky, tesársky, obuvnícky, krajčírsky, zámočnícky, mlynársky, pekársky, mäsiarsky t.;

2. zastar. druh, priateľ: Už boli všetci siedmi dobrí tovariši spolu. (Dobš.) [Prisahám], že nikdy svojich tovarišov nezjavím, neoklamem. (Ráz.);

tovarišský príd. m.: t-é roky, t-á prax;
t-á skúška
ktorú robil učeň na konci svojho učňovského obdobia, aby ukázal svoje vedomosti a zručnosť potrebnú v remesle;
t. list preukaz o tovarišskej skúške;

tovarišstvo, -a, -tiev stred.

1. (bez mn. č.) stav remeselníckeho tovariša;

2. zastar. spolok, spoločenstvo: Učené slovenské tovarišstvo;

3. priateľstvo: S Gubalom sa dostal do tovarišstva. (Hor.)

Naposledy hľadané výrazy

1. tovar v pravopisných slovníkoch