tienidlo -a -diel s. prostriedok zabraňujúci priamemu vyžarovaniu lúčov: t. lampy, papierové, porcelánové t.;
elektrotech. t. obrazovky obrazová plocha
tienik -a m. zdrob. expr.
tienisto prísl. i vetná prísl.
tieň -a m.
1. obraz, kt. vrhá osvetlené teleso; priestor, kt. nie je priamo osvetlený, tôňa: predmety vrhajú t., t-e sa predlžujú;
sedieť v t-i (stromov) v chládku;
je 30 °C v t-i;
astron. t. Zeme
2. tmavšie zafarbenie niečoho, tieňovanie: vyznačiť t. na nakreslenom predmete;
očné t-e zvýraznenie očí podfarbením; príslušný kozmet. prípravok
3. náznak; vonkajší prejav, stopa; tôňa: ani t. podozrenia, nedôvery, nedorozumenia;
t. smútku, nevôle na tvári, t. smrti;
už je len ako t., iba t. toho, čo býval slabá, nevýrazná podoba
4. negatívna stránka, tôňa: t-e minulosti, t-e civilizácie
● chodiť za niekým ako t. vytrvalo, ustavične;
to → vrhá t. na niekoho, na niečo;
→ svetlá a t-e niečoho;
tieňohra -y -hier ž. tieňová hra
tieňovať nedok. naznačovať tiene, odtiene; odstupňúvať tieňmi: t. kresbu, písmo;
t-nie máp
tienidlo ‑a ‑diel s.
tienistý; tienisto prísl.
tieniť ‑i ‑ia dok.nedok.
tieň ‑a m.; tieňový; tienik ‑a m.
tieňava ‑y ‑ňav ž.
tieňohra ‑y ‑hier ž.
tieňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.