I. zám. ukaz. príslov.
1. ukazuje na spôsob al. mieru deja, stavu: je to t., neklaď to t. (krivo);
prečo ideš t. neskoro? ako môžeš t. klamať? naozaj to t. veľmi chceš?
2. odkazuje na príznak deja, stavu a na jeho mieru (vyjadrený obyč. vedľ. vetou;
často súvzť. t. – ako, ako – t., t. – že, t. – aby;
v dvojici t. – takto označ. vzdialenejší príznak, v dvojici t. – onak označ. bližší príznak): dobre mu t.;
bude t., ako si želáš;
t. ustal, že nevládal ďalej;
rozdeľ to t., aby sa ušlo všetkým;
nebolo to dobre ani t., ani takto;
raz hovorí t., raz onak
3. (vo zvol. vetách) má citový význ.: t. sa dať oklamať!
4. ako – t. (pri opakovanom prís.) vyj. a) že činnosť sa vykonáva s istým úsilím: ako sa tisne, t. sa tisne dnu b) neurčitosť, akokoľvek: ako je, t. je, ale je to pravda
5. len, iba tak zdôrazňuje al. obmedzuje obsah výrazu, ku kt. patrí: biela blúzka len t. žiarila na slnku;
povedal to len, iba t. zo žartu
6. (pred príd. menami), správ. taký: t. pekný, správ. taký pekný, t. dobrý, správ. taký dobrý, t. starý, správ. taký starý
● t. a t. istým, bližšie neurčeným spôsobom, nejako;
t. či onak akokoľvek, hocijako;
ani t., ani onak nijako;
t. či t. aj tak; jednako
II. spoj.
A. priraď.
1. i a tak vyj. dôsledkový vzťah: mám trochu času, (a) t. čítam
2. aj, i tak vyj. vysvetľovací vzťah, beztak: poďme, aj t. iba zavadziame
3. nie tak – ako vyj. stupňovací vzťah: nie t. jeho zjav, ako (skôr) slová upútali
4. tak – ako (aj, i) vyj. slabý stupňovací vzťah: každý je potrebný, t. starý, ako (aj, i) mladý
5. tak ako – aj, i vyj. priraď. vzťah prirovnaním: t. ako v prvom prípade, aj...
B. podraď.
1. tak ako vyj. prirovnanie: prejde ho to, t. ako mnohých iných
2. len tak uvádza príslov. vetu miery (s význ. účinku): plakala, len sa t. triasla
III. čast. hovor.
1. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozlič. modálnosťou; no, teda, nuž;
t. vidíš, čo sa robí;
t. ty si Peter? t. už dosť!
2. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu, povedzme, napríklad: nebolo by zle, keby t. dačo ponúkli
3. má hodnotiaci význ., asi, napríklad: t. okolo šiestej, najviac t. 30-ročný
4. tak-tak vyj. krajnú mieru; sotva (, že): t.-t., že to stihli
5. i taák, táák vyj. a) súhlas, áno: t., t., to je ono b) počudovanie, rozhorčenie ap.: táák, ešte sa budeš protiviť?
I. zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity, práve tak, rovnako: urobil to t.;
t. dôležitý, t. dávno
II. spoj. priraď. takisto ako – aj, i vyj. priraď. vzťah prirovnaním: t. ako pri tomto roztoku, aj...
III. iba takisto čast. upozorňuje na výraz, ku kt. patrí, taktiež, rovnako: ty nesieš zodpovednosť t. ako ostatní;
t. ako pri tomto roztoku, aj inde
takpovediac čast. slovo, ktorým hovoriaci komentuje svoj vlastný výraz, inými slovami povedané; vlastne, respektíve, teda: článok sa dotýka podstaty, t. samého jadra problému
takt2 -u m. ohľaduplné správanie, ohľaduplnosť, jemnocit: spoločenský t.;
prejaviť t.;
pristupovať k ľuďom s t-om
taktickosť -i ž.
takticky prísl.: t. postupovať;
taktizovať nedok.
1. konať, postupovať takticky: premyslene t.
2. expr. konať vyhýbavo, opatrnícky v úsilí neprezradiť zámer: zákulisné t-nie
taktička -y -čiek ž.
taktne prísl.: t. mlčať;
taktnosť -i ž.
taktný príd. ohľaduplný, jemnocitný: t. človek;
t-é správanie;
I. zám. ukaz. príslov. ukazuje na vlastnosť práve pozorovaného deja, stavu al. odkazuje na spôsob bezprostredne spomínaný: t. rob! t. si to nepredstavoval;
včera t. nepršalo tak veľmi;
chodieva t. zrána o takomto čase;
na t. rok o rok
II. čast. hovor.
1. vcelku, ináč: nebol t. zlý človek
2. napríklad (význ. 1), povedzme; tak: a t. poza uši by si nechcel?
taktový príd.: hud. t-á čiara oddeľujúca jednotlivé takty
takzvane prísl.: (iba) t. pokrokový
taký zám. ukaz.
1. ukazuje na vlastnosť al. jej (veľkú) mieru: pozri, t-é rádio sa mi páči;
t-ého pracovníka by prijali;
má t-é vlasy, po plecia;
čo si t. smutný? je tam viacej t-ch ako on;
buď t. dobrý, buďte t-í dobrí zdvorilostná formula
2. odkazuje na vlastnosť a/al. jej mieru (vyjadrenú často vedľ. vetou;
často súvzť. t. aký, aký – t., t. – že, t. – aby): nečakal, že bude mať t-é šťastie;
dostal t-ú odmenu, akú si zaslúžil;
aký človek, t-á reč;
je t. hladný, že zje hocčo;
nebola t-á hmla, aby musel naraziť;
kniž. problém ako t. sám osebe, vo svojej podstate
3. expr. má citový význ. (často vo zvol. vetách): veď nebuď t.! čo sa trápiš pre t-é nič;
všetko je t-é krásne, t-é svieže!
4. hovor. robí (číselný) údaj neurčitým: o t. týždeň;
vystačiť na t-ých 50 km
● t. alebo onaký akýkoľvek;
t. a t. istý, bližšie neurčený, nejaký
takýto zám. ukaz.
1. ukazuje al. odkazuje na vlastnosti, stavy spomínané bezprostredne, taký: t. tovar (ne)pôjde na odbyt;
aj my máme takéto auto také isté;
od rána je t. mrzutý;
v takomto prípade, za takýchto okolností;
zajtra o takomto čase v rovnakom
2. expr. má citový význ. (vo zvol. vetách): takáto hanba! takéto niečo, čosi! výraz prekvapenia
tak čast.m.spoj.st.zám.
takisto čast.st.
takisto, tak isto m.zám.
takmer čast.st.
takpovediac čast.st.
takrečeno čast.st.
taktiež čast.st.
taktika ‑y ‑tík ž.; taktický; takticky prísl.; taktickosť ‑i ž.
taktizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
taktný; taktne prísl.; taktnosť ‑i ‑í ž.
takto čast.m.príslov.st.zám.
taktovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
taktovka ‑y ‑viek ž.
taký istý m.zám.
taký, takýto m.zám.
takže čast.spoj.st.
tákať ‑a ‑ajú dok.nedok.