sýtič -a m. tech. mechanizmus na nasycovanie jednej látky druhou; pomocný karburátor na obohatenie zápalnej zmesi (pri štartovaní)
// sýtiť sa živiť sa, nasycovať sa: s. sa výživnou potravou;
pren. s. sa krásou, vedomosťami uspokojovať sa
sýtobelasý príd. belasý so sýtym odtienkom: s-á letná obloha
sýtozelený príd. zelený so sýtym odtienkom: s. trávnik
sýtočervený príd. červený so sýtym odtienkom: s-á ruža
sýty príd.
1. kt. necíti hlad, (dobre) najedený, nasýtený, op. hladný, lačný: s. človek, pes;
mať s. žalúdok;
pren. byť niečoho s. byť niečím presýtený, omrzený
2. (o pokrmoch) sýtiaci, výdatný, výživný: s-e raňajky, s-a strava
3. veľmi zreteľný, výrazný, intenzívny, silný: s. odtienok farby, s-a vôňa;
s. hlas
● s. hladnému, lačnému neverí;
sýtivosť ‑i ž.
sýtič ‑a m.
sýty; sýto prísl.; sýtosť ‑i ž.