nedok. str.cať -a
nedok. str.cať sa
I. -u m.
1. stiesnený duš. stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, bátie sa: panický s., s. zo smrti, pred smrťou, dostať s., triasť sa, potiť sa, zmeravieť, umierať od s-u, nahnať niekomu s.;
nemaj s.! neboj sa, neobávaj sa!
2. obava, úzkosť o niekoho, niečo: s. o rodinu, o budúcnosť
□ mať s. báť sa;
dostať s. nastrašiť sa
● s. má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo;
ide z neho s. je strašný;
expr.: mať s-u plné nohavice, gate veľmi sa báť;
až s. veľmi; veľmi mnoho;
žiadne, nijaké s-y! netreba sa obávať
II. vetná prísl. expr. (je) strašné, hrozné: s. pozrieť na neho;
bolo s. pomyslieť na to
str.chopudka -y -diek ž.;
str.chopudský príd.;
str.chopudsky prísl.;
str.chopudstvo -a s.
str.čí príd.: s. škrek
● rozpráv. zámok na s-ej nôžke
štráfik -a m. zdrob.
štrajkokaz -a m. kto (prácou) narúša štrajk;
štrajkokazecký príd.;
štrajkokazectvo -a s.
štrajkovať nedok. nepracovať po vyhlásení štrajku: š. za splnenie sociálnych požiadaviek
štrajkujúci m. kto štrajkuje: požiadavky š-ich, rokovať so š-mi
str.katina -y -tín ž. expr. strakatá zmiešanina (farieb)
štramácky príd. i prísl.
str.na -y strán ž.
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: ľavá s. rieky, pravá s. pľúc;
prejsť na druhú s-u ulice
2. plocha nejakého predmetu: lícová, rubová s. (látky);
spodná, vrchná s.;
predná s. domu
3. plocha listu v knihe, časopise ap., stránka: úvodník na prvej s-e
4. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu: s-y trojuholníka
5. priestor ležiaci v istom smere; smer: rozpŕchli sa na všetky s-y;
štyri svetové s-y
6. rodová, príbuzenská vetva: starý otec z matkinej s-y
7. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, súdnom konaní ap., stránka: obidve s-y sa dohodli;
práv. zmluvná s., žalovaná s.
8. jednotlivec, skupina vo vzťahu k inému jednotlivcovi, skupine (obyč. s odlišným postojom): zhromaždenie sa rozdelilo na dve s-y;
právo je na našej s-e
9. polit. organizácia vystupujúca za záujmy istej spoloč. skupiny: sociálnodemokratická s., Slovenská národná s.;
politické s-y, s-y vládnej koalície, opozičné s-y;
člen s-y, byť v s-e
● stáť, byť na s-e niekoho podporovať ho, zastávať sa ho;
chytiť, držať niekomu s-u prejaviť, prejavovať súhlas s ním;
prejsť, prebehnúť na druhú s-u (vo vojne) k protivníkovi;
ísť na (malú, veľkú) s-u vykonávať teles. potrebu;
z mojej, našej s-y čo sa mňa, nás týka;
(to je) → druhá s. mince;
str.nička -y -čiek ž. zdrob. obyč. pejor. k 9
str.níčka -y -čok ž.
str.níckosť -i ž.;
str.nícky príd. týkajúci sa polit. strany al. jej členov: s. prístup;
s-a legitimácia, disciplína, propaganda;
str.nícky prísl.;
str.níctvo -a s. straníckosť
str.niť nedok. kniž. byť na strane niekoho, niečoho, prejavovať súhlas s niečím, nadŕžať: s. modernému umeniu, s. domácim hráčom
str.nka -y -nok ž.
1. strana (význ. 3): posledné s-y knihy;
na s-ach novín sa dočítame veľa zaujímavého v novinách
2. vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná s. (povahy), obsahová, zvuková s. (predstavenia), vyhovovať zo všetkých s-ok;
z organizačnej s-y je všetko v poriadku;
z tejto s-y čo sa toho týka
3. strana (význ. 7); občan vo vzťahu k inštitúcii, s kt. prichádza do styku: s-y sa dohodli na spoločnom postupe;
úradné hodiny pre s-y
● to je jeho silná s. v tom vyniká;
to je jeho slabá s. a) v tom je slabý, nevyniká b) to je jeho záľuba, má to rád;
str.nkovací príd. určený na stránkovanie: s. stroj
str.nkovať nedok. označovať poradie stránok v publikácii, tlačive ap.: chybne s-ná kniha
str.nočka -y -čiek ž. zdrob. expr. k 3;
str.nový príd.;
str.pánik -a mn. -ci m. zdrob.
str.pato prísl.;
str.patosť -i ž.
str.pček -a m. zdrob.
str.pcovitý príd. podobný strapcu: s-é kvetenstvo, s. okraj
str.pcový príd.;
str.pene prísl.: vyzerať s.;
str.penosť -i ž.
// str.piť sa: plátno sa s-í
// str.pkať sa: tkanina sa s-á
str.šidelne prísl.;
str.šidelný príd. vzbudzujúci strach, hrôzostrašný, mátožný, príšerný: s-ý sen, s-é ticho;
str.šidielko -a -lok s. zdrob. expr.
opak. str.šievať -a
str.šiť nedok.
1. podľa povery ukazovať sa ako strašidlo (obyč. v noci), mátať: na zámku s-í bezhlavý rytier;
neos. v dome s-í ukazuje sa strašidlo
2. naháňať strach, desiť, ľakať; vyhrážať sa: s. deti (mátohou, bitkou);
expr. vo svete s-í terorizmus
3. hovor. expr. nepríjemne pôsobiť; mátožiť: v kuchyni s-í neumytý riad
● expr. s-í mu v hlave čudácky sa správa;
str.šlivo prísl.
štrasový príd.: š. náhrdelník
str.stiplne prísl.;
str.stiplnosť -i ž.
str.stiplný príd. kniž. strastný, bolestný: s. život;
str.stne prísl.
str.stný príd. kniž. naplnený strasťou, strastiplný, bolestný: s-é chvíle, s. osud;
str.ta -y strát ž.
1. stav, keď niekto niečo stratí al. sa niekto, niečo stratí: s. auta, s. vedomia, pamäti, času, s. života;
oddelenie s-t a nálezov;
šport. s. puku, lopty
2. úbytok, zmenšenie: s. rýchlosti, krvi, s. na váhe;
finančná s. škoda;
voj. s-y ľudia, bojová technika vyradení (-á) z boja: utrpieť ťažké s-y
3. odchod, smrť niekoho: s. rodičov;
rodinu postihla náhla s.;
str.tegička -y -čiek ž.;
str.tegický príd.: s. plán;
s-é územie, suroviny dôležité z voj. al. hosp. hľadiska;
str.tegicky prísl.
str.tený príd.
1. kt., ktorého niekto stratil, kt. sa stratil: s-á peňaženka;
s. pes zablúdený;
s. čas kt. prešiel bez úžitku
2. odľahlý (význ. 1), zabudnutý, zapadnutý: dedina s-á medzi horami, s. kraj
3. opustený (význ. 2), sám, bezradný: cítiť sa medzi ľuďmi s.
4. morálne al. fyzicky upadnutý; stroskotaný: ujať sa s-ho človeka;
s-á existencia kto sa nevie uplatniť;
som s.! nedá sa mi pomôcť
5. prehratý, beznádejný (v zápolení ap.): s. zápas;
s-á situácia;
vopred s. boj márne úsilie
● chodiť ako s-á ovca bezradne;
všetko je s-é je koniec (snahy ap.);
zastaráv. byť na s-ej varte na zapadnutom, odľahlom mieste;
str.tifikácia -ie ž. kniž. (roz)vrstvenie, (roz)členenie: s. jazyka;
sociálna s. obyvateľstva;
str.tifikačný príd.: s-á teória, metóda
str.tiť dok.
1. prísť o niečo, prestať mať (nepozorovane, z neopatrnosti ap.): s. doklady;
s. cestu zablúdiť;
šport. s. loptu, puk
2. prísť o niečo zo seba, o nejakú vlastnosť, schopnosť, hodnotu: s. oko, zuby;
s. perie (o vtákoch);
s. smelosť, nádej, zamestnanie;
s. vedomie omdlieť;
s. život zomrieť;
auto s-lo rýchlosť
3. ostať bez niekoho, niečoho, prísť o niekoho, niečo (pre rozlúčenie, smrť ap.): s. kamarátov;
s. rodičov;
s. vo vojne otca
4. nevyužiť, premárniť: s. rok štúdia, s. veľa času
● s. nervy neovládnuť sa;
s. hlavu ostať bez rozvahy;
s. srdce zaľúbiť sa;
s. zem, pôdu pod nohami prestať mať istotu;
s. reč nemôcť sa spamätať;
s. slov(k)o s niekým pozhovárať sa;
s. slov(k)o za niekoho prihovoriť sa;
s. tvár prísť o dôveru, úctu, autoritu ap.;
// str.tiť sa
1. ocitnúť sa na neznámom mieste (ukradnutím, vytratením ap.): s-li sa mi kľúče;
dieťa sa v meste s-lo
2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: s. sa v dave, z dohľadu;
oblaky sa s-li, bolesť sa s-la;
expr. strať sa (mi z očí)! odíď, nechcem ťa vidieť!
3. hovor. nenápadne odísť, zmiznúť: ide otec, s-me sa!
● expr.: s. sa ako duch, ako dym, ako gáfor, s. sa ako lanský sneh nebadane al. chytro;
nes-í sa vo svete uplatní sa;
str.tosféra -y ž. astron., meteor. pásmo atmosféry asi od 10 do 80 km nad Zemou (v našich zemepisných šírkach);
str.tosférický príd.: s. let do stratosféry
str.cať ‑a ‑ajú dok.nedok.; str.cať sa
str.ch ‑u m.prísl.
štrachať sa ‑á ‑ajú dok.nedok.
str.chať sa ‑a ‑ajú dok.nedok.
str.chopud ‑a m.; str.chopudka ‑y ‑diek ž.; str.chopudský; str.chopudstvo ‑a s.
str.choš ‑a m.
str.chovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
str.divárky ‑rok mn.pomn.ž.
štrajkokaz ‑a m.; štrajkokazecký; štrajkokazectvo ‑a s.
štrajkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
štrajkujúci ‑eho m.príd.
str.katieť sa ‑ie ‑ejú ‑el, str.katiť sa ‑í ‑ia dok.nedok.
str.katina ‑y ‑tín ž.
str.katý, str.kavý; str.kato, str.kavo prísl.; str.katosť, str.kavosť ‑i ž.
str.koš ‑a ANmn. ‑e m.
str.kuľa ‑e ‑kúľ ž.
štramanda ‑y ‑mánd ž.
str.ň ‑e ‑í ž.
Str.ňany ‑ňan L ‑och m.mn.pomn.; Str.ňanec ‑nca m.; Str.ňanka ‑y ‑niek ž.; str.ňanský
Str.ňavy ‑ňav mn.pomn.ž.; Str.ňavčan ‑a mn. ‑ia m.; Str.ňavčanka ‑y ‑niek ž.; str.ňavský
Str.ne pod Tatrami ‑í L ‑ach mn.pomn.ž.; Str.ňan TatranskoStr.ňan ‑a mn. ‑ia m.; Str.ňanka TatranskoStr.ňanka ‑y ‑niek ž.; str.nsky tatranskostr.nsky
str.nícky príd.prísl.; str.níckosť ‑i ž.; str.níctvo ‑a s.
str.niť ‑í ‑ia dok.nedok. (nadŕžať)
str.niť sa ‑i ‑ia dok.nedok.
str.nkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
štranok, štránok ‑nku m.
str.nou prísl.
Str.nska ‑ej ž.; Str.nčan ‑a mn. ‑ia m.; Str.nčanka ‑y ‑niek ž.; str.nčanský str.nsky
Str.nske ‑eho s.; Str.nčan ‑a mn. ‑ia m.; Str.nčanka ‑y ‑niek ž.; str.nčanský str.nsky
štrapácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
str.pačka ‑y ‑čiek ž.
str.patiť ‑í ‑ia dok.nedok.
str.patý; str.pato prísl.; str.patosť ‑i ž.
str.pec ‑pca m.; str.pcový; str.pček ‑a m.
str.pený; str.pene prísl.; str.penosť ‑i ž.
str.piť ‑í ‑ia dok.nedok.; str.piť sa
str.piť ‑i ‑ia dok.; str.piť sa
str.pkať ‑á ‑ajú dok.nedok.; str.pkať sa
Štrasburg ‑u m.; Štrasburčan ‑a mn. ‑ia m.; Štrasburčanka ‑y ‑niek ž.; štrasburský
str.šiak ‑a ANmn. ‑y, mn.živ. ‑ci A ‑kov m.
str.šidelný; str.šidelne prísl.; str.šidelnosť ‑i ž.
str.šidlo ‑a ‑diel s.; str.šidielko ‑a ‑lok s.
str.šievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
str.šiť ‑í ‑ia dok.nedok.
str.ško ‑a mn. ‑ovia m.
str.šlivý; str.šlivo prísl.
str.šný; str.šne prísl.
str.sť ‑i ‑í ž.
str.stiplný; str.stiplne prísl.; str.stiplnosť ‑i ž.
str.stný; str.stne prísl.
str.ta ‑y ‑rát ž.; str.tový; str.tovo prísl.; str.tovosť ‑i ž.
str.tégia ‑ie ž.; str.tég ‑a mn. ‑ovia m.; str.tegička ‑y ‑čiek ž.; str.tegický; str.tegicky prísl.
Str.tená ‑ej ž.; Str.tenčan ‑a mn. ‑ia m.; Str.tenčanka ‑y ‑niek ž.; str.tenský
str.tenec ‑nca m.
str.tifikácia ‑ie ž.; str.tifikačný
str.tiť ‑í ‑ia dok.; str.tiť sa
str.tosféra ‑y ž.; str.tosférický
str.viť ‑i ‑ia dok.
str.vné ‑ého s.
str.vník ‑a mn. ‑ci m.; str.vníčka ‑y ‑čok ž.
str.vovanie ‑ia s.
str.vovať ‑uje ‑ujú dok.; str.vovať sa
str.ž ‑e ‑í ž.
str.žievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
str.žiť ‑i ‑ia dok.nedok.
Str.žky ‑žok ž.; Str.žťan ‑a mn. ‑ia m.; Str.žťanka ‑y ‑niek ž.; str.žťanský
str.žmajster ‑tra m.; str.žmajsterka ‑y ‑riek ž.; str.žmajsterský
Str.žne ‑eho s.; Str.žňan ‑a mn. ‑ia m.; Str.žňanka ‑y ‑niek ž.; str.žňanský
str.žnica ‑e ‑nic ž.
str.žnik ‑a mn. ‑ci m.; str.žnička ‑y ‑čiek ž.
str.žny ‑eho m.príd.
Štrba ‑y ž.; Štrban ‑a mn. ‑ia m.; Štrbianka ‑y ‑nok ž.; štrbiansky štrbský
štrbák ‑a mn. ‑ci m.
štrbavý; štrbavosť ‑i ž.
štrbina ‑y ‑bín ž.; štrbinový; štrbinka ‑y ‑niek ž.
štrbiť ‑í ‑ia dok.nedok.
Štrbské Pleso ‑ého ‑a s.; Štrbskoplesan ‑a mn. ‑ia m.; Štrbskoplesanka ‑y ‑niek ž.; štrbskopleský
str.bať ‑e ‑ú dok.nedok.
štréber ‑a m.; štréberka ‑y ‑riek ž.; štréberský; štrébersky prísl.; štréberstvo ‑a s.
str.bkať ‑á ‑ajú dok.nedok.