statok2 -tku m.
1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.
2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty
statorový príd.
statoček -čka m. zdrob. expr.
statočne prísl.: s. žiť;
statočnosť -i ž. vlastnosť statočného;
náb. jedna z mravných cností, mravná sila
štátoprávne prísl.
štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;
štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou
štátotvorne prísl.;
štátotvornosť -i ž.
štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
š-á politika;
statočný; statočne prísl.; statočnosť ‑i ž.
štátoprávny; štátoprávne prísl.
štátostrana ‑y ‑rán ž.
štátotvorný; štátotvorne prísl.; štátotvornosť ‑i ž.
štátovka ‑y ‑viek ž.