smutno vetná prísl.: je tu s.
opak. smútievať -a
smútok -tku m.
1. stav skľúčenosti, žiaľ, zármutok, op. radosť: hlboký s., s. zo samoty;
dom s-u objekt, kde sa konajú smútočné obrady
2. isté obdobie po smrti blízkeho al. význ. človeka: s. v rodine;
vyhlásiť štátny s.
3. hovor. čierne šaty, páska ap. nosené v tomto období: nosiť s., chodiť v s-u
□ mať, držať s. smútiť
● žart. mať s. za nechtami nečistotu
smútočne prísl.: s. vyzdobený, oblečený
šmuha -y šmúh ž. podlhovastý fľak, škvrna: krvavá, čierna š.
šmuhavý príd. kt. má šmuhy: š-á maľovka
smutnieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.nedok.
smutný; smutne, smutno prísl.;
smútievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
smútiť ‑i ‑ia dok.nedok.
smútok ‑tku m.
smútočný; smútočne prísl.
šmuha ‑y šmúh ž.