III. si používa sa
1. ako samostatná slovotvorná morféma na tvorenie zvrat. slovies: spomenúť si, vzdychnúť si, (vy)myslieť si, predstaviť si, poradiť si
2. ako súčasť slovotvorného postupu v spoj. s predponou na tvorenie slovies s význ. a) primeranej miery a intenzity deja: zarečniť si, zapochodovať si, zajesť si, zatancovať si b) uspokojivej, zväčša malej miery deja: pohundrať si, poplakať si, pospať si, postáť si, upiť si
3. ako samostatná slovná morféma (pri čisto zvrat. slovesách): oddýchnuť si, predsavziať si, uvedomiť si, potrpieť si, všímať si, ťažkať si, trúfať si
siahať -a nedok.
1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to, dotknúť sa toho: s. na vypínač, s. za kladivom, s. do peňaženky;
pren.: s. po románe začínať ho čítať;
s. na cudzie kradnúť
2. dosahovať istú (časovú) hranicu, výšku ap.: pšenica s-a po pás;
začiatky románu s-jú do stredoveku
3. používať niečo: s. za krajnými prostriedkami;
s. po radikálnych opatreniach
● s. niekomu na život (pokúšať sa) zabiť niekoho;
s. niekomu na česť zbavovať ho cti;
expr. nes-a mu ani po členky, po kolená nevyrovná sa mu;
siahový príd.: les. s-é drevo metrovica
siať seje sejú nedok. dávať zrno al. semeno do pôdy: s. jačmeň, mak;
strojové, ručné s-tie;
pren.: s. smrť hromadne vraždiť;
s. nenávisť, biedu šíriť
● ako kto seje, tak žne výsledok býva primeraný námahe;
s. kúkoľ medzi pšenicu mariť dobré úsilie;
kto seje vietor, žne búrku kto spôsobuje zlo, musí niesť aj následky
sideritový príd.: s-á žila
siedmačka -y -čiek ž.;
siena [si-e-] -y ž. červenohnedé farbivo
siesta -y siest ž. kniž. (krátky) popoludňajší oddych: pokojná s., tráviť s-u
sietnicový príd.
sieť -e ž.
1. pletivo (z povrázkov) slúžiace na chytanie (rýb ap.), na ochranu, použ. v športe ap.: rybárska s., tenisová s.;
chytať zver do s-e;
s. proti hmyzu
2. niečo rozvetvujúce sa, rozkladajúce sa na ploche: s. čiar, žiliek;
železničná s., elektrická s.;
anat. tepnová s.
3. komplex účelne rozmiestnených inštitúcií, budov, zariadení v istom priestore: s. škôl, služieb;
špionážna s., televízna s., počítačová s.
4. komplex inštitútov, opatrení ap.: záchranná sociálna s.
● chytiť, lapiť niekoho do svojich s-í získať pre svoje zámery;
sieťkovať nedok. sieťovať
sieťkový príd.
Sibyla ‑y ‑býl ž.
Sibír ‑i L ‑i ž.; Sibírčan ‑a mn. ‑ia m.; Sibírčanka ‑y ‑niek ž.; sibírsky
Sicília ‑ie ž.; Sicílčan ‑a mn. ‑ia m.; Sicílčanka ‑y ‑niek ž.; sicílsky
Sidónia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
Sielnica ‑e ž.; Sielničan ‑a mn. ‑ia m.; Sielničanka ‑y ‑niek ž.; sielnický
Sierra Leone ‑y ‑e ž. (štát); Sierraleončan ‑a mn. ‑ia m.; Sierraleončanka ‑y ‑niek ž.; sierraleonský
Sihelné ‑ého s.; Sihelňan ‑a mn. ‑ia m.; Sihelnianka ‑y ‑nok ž.; sihelniansky
Sihla ‑y L ‑e ž.; Sihľan ‑a mn. ‑ia m.; Sihlianka ‑y ‑nok ž.; sihliansky
Sikenica ‑e ž.; Sikeničan ‑a mn. ‑ia m.; Sikeničanka ‑y ‑niek ž.; sikenický
Sikenička ‑y ž.; Sikeničan ‑a mn. ‑ia m.; Sikeničianka ‑y ‑nok ž.; sikeničiansky
Siladice ‑díc mn.pomn.ž.; Siladičan ‑a mn. ‑ia m.; Siladičanka ‑y ‑niek ž.; siladický
Silická Brezová ‑ej ‑ej ž.; Silickobrezovčan ‑a mn. ‑ia m.; Silickobrezovčanka ‑y ‑niek ž.; silickobrezovský
Silická Jablonica ‑ej ‑e ž.; Silickojabloničan ‑a mn. ‑ia m.; Silickojabloničanka ‑y ‑niek ž.; silickojablonický
Silvester ‑tra mn. ‑ovia m.; silvestrovský
Silvia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
Singapur ‑u m. (štát i hl. mesto); Singapurčan ‑a mn. ‑ia m.; Singapurčanka ‑y ‑niek ž.; singapurský
Sirk ‑u L ‑u m.; Sirčan ‑a mn. ‑ia m.; Sirčianka ‑y ‑nok ž.; sirčiansky
Sirník ‑a L ‑u m.; Sirníčan ‑a mn. ‑ia m.; Sirníčanka ‑y ‑niek ž.; sirnícky
Sitno ‑a s.; sitniansky
Sizyfos ‑fa m.; sizyfovský
Sírius ‑a/‑ria m.
siahať ‑a ‑ajú dok.nedok.
siahnuť ‑e ‑u ‑hol dok.
siahodlhý; siahodlho prísl.
siahovica ‑e ‑víc ž.
siakať ‑a ‑ajú dok.nedok.
siatie ‑ia L ‑í s.