pukanec -nca obyč. mn. pukance -ov m. biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukaná kukurica
pukať nedok.
1. i pukať sa dostávať trhlinu, praskať, trhať sa: zem (sa) p-á, ľady p-jú, koža p-á, pery (sa) p-jú
2. vydávať krátky ostrý zvuk ako pri lámaní, praskaní, praskať, prašťať: raždie na ohni p-á, dlážka p-á;
neos. p-á mu v kĺboch
3. spôsobovať ostrý zvuk, praskať: p. bičom, prstami
4. pučať (význ. 1): stromy p-jú
5. pražením upravovať (kukuricu)
● p. od smiechu veľmi sa smiať;
p. od jedu, od zlosti veľmi sa hnevať;