Pravopis slova „ pri nedostatku (2.p.) ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• pri predl. s L vyj.

  1. miesto blízko niekoho, niečoho: ležať, stáť p. deťoch, p. peci;
  stromy p. jazere, jazva p. ústach

  2. prítomnosť u niekoho al. na niečom, spoločenstvo al. (úr.) spätosť: bývať p. rodičoch, byť p. operácii, byť mysľou p. niekom;
  pracovať p. lesoch, p. polícii

  3. zreteľ: p. ovocí je dôležité ...;
  váhové prírastky p. zvieratách;
  platy p. štátnych zamestnancoch

  4. účel: pomáhať p. statku, potrebovať p. výpočte, sedieť p. večeri

  5. časový úsek al. bod, v priebehu, cez, počas: p. poslednom stretnutí;
  vyrušiť niekoho p. práci;
  p. najbližšej príležitosti

  6. podmienku: p. správnom vedení sa vypracuje;
  p. dobrej strave zosilnie

  7. prípustku, napriek: p. najlepšej vôli nemôže odísť;
  p. všetkej pozornosti sa potkne

  8. spôsob a mieru: rozísť sa p. poriadku, p. pokoji;
  stáli plece p. pleci tiesnili sa

  9. väzbu pri slovesách a menách: držať p. kamarátoch, zostať p. svojej mienke

  10. stav (pri slovese byť): (ne)byť p. sile, p. pamäti, p. vedomí, p. živote, p. peniazoch

• opak. priadavať -a

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• priadka -y -dok ž.

  1. žena, kt. pradie

  2. motýľ, ktorého zámotky poskytujú hodvábne vlákno: zool. p. morušová Bombyx mori

• priadky -dok ž. pomn. spoločné pradenie spojené so zábavou

• priadny príd. odb.

  1. kt. sa dá priasť: p. ľan

  2. týkajúci sa pradenia: p. mechanizmus, p. kábel

• priadza -e ž. výrobok získaný spradením vláken do nití: bavlnená, umelá p.;

• priadzový príd.

• priahať -a nedok. zapriahať: p. kone do voza

• priam

  I. prísl.

  1. o malú chvíľku, hneď, zaraz: p. bude tma

  2. v tej chvíli, v tú chvíľu: p. sa mu zazdalo, že počuje volanie

  II. čo priam spoj. podraď. vyj. prípustku al. krajnú podmienku, čo aj, hoci aj: urobím to, čo p. dušu vypustím

  III. čast.

  1. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu, priamo: pokladá to p. za povinnosť;
  pieseň bola pekná, p. dojímavá

  2. expr. (v replike) vyj. kladný al. zápor. postoj, akurát: pôjdeš ta? – veru p.!

• priamka -y -mok ž. priama súvislá čiara;
  geom. najkratšie spojenie 2 bodov

• priamo

  I. prísl.

  1. priamym smerom, rovno: ísť p. do práce;
  letieť p. na sever;
  pozerať niekomu p. do tváre

  2. vzpriamene, rovno: chodiť p.

  3. bez sprostredkovania, bezprostredne: predávať výrobky p. spotrebiteľovi;
  diktovať p. do stroja;
  byť za niečo p. zodpovedný

  4. úprimne, otvorene: povedať niekomu niečo p.;
  p. sa na niečo spýtať

  5. rozhl., telev. priamym prenosom, nie zo záznamu: vysielať p.

  II. čast. priam: to je p. neuveriteľné;
  vonku je p. tropická páľava

• priamosť -i ž.

• priamočiaro prísl.;

• priamočiarosť -i ž.

• priamočiary príd.

  1. rovný, priamy: fyz. p. pohyb

  2. kniž. priamy (význ. 4), otvorený: p. človek;
  p-e konanie

  3. zjednodušený: prijímať p-e riešenia, p. prístup;

• priamy príd.

  1. neodchyľujúci sa od pôv. smeru, rovný: p-a cesta, p. smer;
  geom. p. uhol majúci 180°

  2. smerujúci hore, vzpriamený, rovný: p-e držanie tela

  3. bezprostredne zúčastnený, činný, vyvolaný ap.; bezprostredný: p. účastník SNP, p. potomok, p-e voľby, p-e osvetlenie, p. dôsledok;
  p. vlak, vozeň;
  mat. p-a úmera;
  lingv. p-a reč;
  šport. p. voľný kop

  4. kt. koná otvorene; svedčiaci o tom, úprimný, otvorený: p. človek;
  p. pohľad

  5. úplný (význ. 2): nezáujem, ba p-a ľahostajnosť;

• prianie -ia s. želanie, žiadosť: mať tajné p.;
  kniha p-í a sťažností

• priasť pradie pradú nedok.

  1. spracúvať na nite, na priadzu: p. ľan, konope

  2. vyrábať z vláknitej suroviny: p. nite, priadzu

  3. (o mačke) vydávať zvuky ako kolovrat pri pradení: mača p-ie;

• priateľ -a mn. -ia m.

  1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;

  pren. kniha je najlepší p.

  2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby

  3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.

  ● v núdzi poznáš p-a;

• priateľka -y -liek ž.;

• priateľko -a m. zdrob. expr.

• priateľskosť -i ž.

• priateľsky prísl.;

• priateľský príd.

  1. týkajúci sa priateľa, priateľstva: p-á dohoda, p. štát;
  p. zápas kt. nie je súčasťou šport. súťaže

  2. bežný medzi priateľmi, kamarátsky: p-é vzťahy;
  p-á rada, pomoc

  3. prívetivý, srdečný, úprimný: p. rozhovor, p. úsmev;

• priateľstvo -a s. vzťah, aký je medzi priateľmi: úprimné p.;
  Spoločnosť slovensko-francúzskeho p-a;
  nadviazať p. s niekým

• priazeň -zne ž. žičlivý vzťah, náklonnosť, sympatia: tešiť sa p-i u niekoho, získať niečiu p.

• priaznivec -vca m.

  1. kto prejavuje niekomu priazeň, náklonnosť, dobroprajník, mecenáš: p. mladých básnikov

  2. prívrženec, priateľ, stúpenec: p. hokeja, klubu

• priaznivo prísl.

• priaznivý príd.

  1. založený na priazni, prejavujúci priazeň;
  p. vzťah k niekomu, p. osud

  2. vyhovujúci, vhodný, prajný; kladný: p. vietor;
  p. výsledok, p-é podmienky;

• priať praje prajú nedok.

  1. želať (význ. 1, 2): p. niekomu skoré uzdravenie, dobrý deň, dobrú chuť, veľa úspechov

  2. žičiť (význ. 1): okolnosti mu p-jú;
  počasie nám dnes nep-je