I. -u m.
1.
□ dať, dávať p. a) venovať pozornosť niečomu, pozorne sledovať: dávať p. pri výklade učiteľa;
dávaj p., ako to robí;
daj p., čo ti poviem b) i mať sa na p-e byť opatrný, obozretný: dať si p. na veci, na zdravie;
dávať p. na cestu;
pred ňou sa maj na p-e;
daj si naňho p. c) mať dozor, dohliadať, dozrieť: dávať p. na pacientov;
daj mi p. na batožinu
2. zákl. voj. a telocvičný postoj: byť v p-e;
postaviť sa do p-u;
rota, p.! povel
II. cit. vyj.
1. výzvu na zvýšenie pozornosti: p., začíname
2. varovanie pred nebezpečenstvom: p. na vlak;
p., vysoké napätie
pozorne prísl.
pozorovací príd.
1. určený na pozorovanie: p-ia stanica, p. prístroj
2. vzťahujúci sa na pozorovanie: p-ia schopnosť, p. talent
pozorovanie -ia s.
1. sústredené cieľavedomé sledovanie: vedecké p., klinické p.
2. výsledok takejto činnosti: zaznačiť si p-ia
pozorovateľ -a mn. -ia m. kto niečo pozoruje: meteorologický p., objektívny, kritický p., voj. vojak určený na pozorovanie (úseku terénu);
práv. osoba, stránka zúčastnená na istom rokovaní bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať;
pozorovateľka -y -liek ž.;
pozorovateľný príd. kt. sa dá pozorovať: p-é zmeny organizmu
pozorovateľský príd.: p-á veža
pozorovateľňa -e ž. miesto na pozorovanie: vojenská p.
pozoruhodne prísl.;
pozoruhodnosť -i ž.
1. k pozoruhodný: p. vývinu
2. niečo pozoruhodné, pamätihodnosť: bratislavské p-i
pozor ‑u L ‑e cit.m.
pozorný; pozorne prísl.; pozornosť ‑i ž.
pozorovanie ‑ia ‑í s.
pozorovateľ ‑a mn. ‑ia m.; pozorovateľka ‑y ‑liek ž.; pozorovateľský
pozorovateľňa ‑e ‑í ž.
pozorovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
pozoruhodný; pozoruhodne prísl.; pozoruhodnosť ‑i ž.