I. prísl.
1. vyj. časovú postupnosť, neskôr, zatým, nato: prečítal si niečo a p. šiel spať
2. vyj. priestorovú postupnosť, ďalej: cesta vedie cez polia a p. lesom
3. vyj. odstupňovanie významu, miery, na druhom mieste: najprv je človek a až p. umelec
4. vo výraze najprv – p. má funkciu priraď. spoj., kt. vyj. časovú postupnosť: najprv premýšľaj, p. hovor
● najprv práca, p. pláca
II. čast.
1. pripája aktuálny, dopĺňajúci výraz, vyjadrenie: keď si nič neurobil, prečo si p. utekal? a p. sa človek nemá hnevať, keď tu iba sedíte
2. okrem toho, ďalej (pri vyratúvaní): boli tam dve ženy, dvaja muži a p. dve deti
potomok -mka mn. -ovia m. kto z niekoho pochádza v priamej línii, napr. dieťa, vnuk: posledný p. starého rodu;
otec sa tešil, že má p-a
potomstvo -a s. hromad. potomkovia: mať p., vychovávať p.