poniektorý zám. neurč. obyč. mn. hovor. jeden z viacerých, niektorý: p-í hostia už odchádzali, p-é stromy zbútľaveli, p-á z rajčín vážila do pol kila;
p-í odcestovali skôr
poniklovať dok. pokryť vrstvou niklu: p. oceľ, p-né hodinky
nedok. ponižovať
nedok. ponižovať sa
ponižujúci príd. kt. ponižuje, pokorujúci, nedôstojný: p-e postavenie, p-a situácia;
ponižujúco prísl.
ponížene prísl.;
// ponížiť sa pokoriť sa: viac sa nep-m (pred nikým);
Ponitrie ‑ia s.; ponitriansky
poniektorý m.zám.
poniklec ‑a m.
poniklovať ‑uje ‑ujú dok.
poničiť ‑í ‑ia dok.
poniže Gpredl.prísl.
ponižovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; ponižovať sa
ponižujúci; ponižujúco prísl.
poník ‑a ANmn. ‑y m.
ponímanie ‑ia s.
ponímať ‑a ‑ajú dok.nedok.
poníženie ‑ia s.
ponížený; ponížene prísl.; poníženosť ‑i ž.
ponížiť ‑i ‑ia dok.; ponížiť sa