opodstatnene prísl.;
opodstatnenosť -i ž.
opodstatnený príd. majúci opodstatnenie, oprávnený, odôvodnený: o-á kritika;
nedok. opodstatňovať
opojne prísl.;
opojnosť -i ž.
nedok. opomínať -a
oponentka -y -tiek ž.;
oponentský príd.: o-é konanie oponentúra
oponentúra -y -túr ž. kritické posúdenie ved. al. odbornej práce, oponentské konanie
oponovať nedok.
1. protirečiť istému názoru (v diskusii ap.): o. učiteľovi;
vždy a všade o-l
2. byť oponentom (význ. 2): o. správu o výskumnej úlohe
oportunista -u m. u koho sa prejavuje oportunizmus (v konaní al. zmýšľaní);
oportunistický príd.
oportunistka -y -tiek ž.;
oportunizmus -mu m. prispôsobovanie sa danej situácii za cenu ústupu od zásad; odklon od zásadného stanoviska v prospech rýchlych výhod;
// opotrebovať sa, opotrebiť sa: organizmus sa rýchlo o-l;
nedok. opotrebúvať -a
nedok. opotrebúvať sa
nedok. opovažovať sa: ty sa o-š (odmietnuť)?
nedok. opovrhovať
Oponice ‑níc mn.pomn.ž.; Oponičan ‑a mn. ‑ia m.; Oponičanka ‑y ‑niek ž.; oponický
opodstatnený; opodstatnene prísl.; opodstatnenosť ‑i ž.
opodstatniť ‑í ‑ia dok.
opodstatňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
opojný; opojne prísl.; opojnosť ‑i ž.
opona ‑y opôn ž.
oponent ‑a Imn. ‑tmi m.; oponentka ‑y ‑tiek ž.; oponentský
oponentúra ‑y ‑túr ž.
oponovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
opora ‑y opôr ž.
oportunizmus ‑mu m.; oportunista ‑u m.; oportunistka ‑y ‑tiek ž.; oportunistický; oportunisticky prísl.
opotrebovať ‑uje ‑ujú, opotrebiť ‑í ‑ia dok.; opotrebovať sa, opotrebiť sa
opotrebúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.; opotrebúvať sa
opovažovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
opovrhnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
opovrhovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
opovržlivý; opovržlivo prísl.
opovážiť sa ‑i ‑ia dok.
opovážlivec ‑vca m.
opovážlivý; opovážlivo prísl.; opovážlivosť ‑i ‑í ž.
opozitum ‑ta ‑zít s.
opozičník ‑a mn. ‑ci m.
opozícia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; opozičný; opozične prísl.
opočlovek ‑a m.