miesič -a mn. -e m. neživ. miesiaci stroj
miesička -y -čiek ž.;
miesiť -i nedok. kruhovitými pohybmi preskupovať nejakú hmotu; tak pripravovať: m. hlinu, m. cesto na rezance;
m. chlieb
miesiželezo -a mn. -ovia m. expr. (podľa rozpráv. postavy) silák
miestenkový príd.: m. vozeň
miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť;
m. umŕtviť;
miestnôstka -y -tok ž. zdrob.
miesto1 -a miest s.
1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia;
m. na sedenie;
dať veci na m.;
lingv. príslovka m-a
2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku;
poškodené m. na nábytku
3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.
4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e;
desatinné m.
5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.;
hľadať si m., byť bez m-a
6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;
miestodržiteľ -a mn. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislej krajine;
miestodržiteľský príd.
miestopisný príd.: m-á kniha
miestoprísažne prísl.
miestoprísažný príd. práv. zastupujúci prísahu: m-é vyhlásenie;
miesič ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
miesiželezo ‑a mn. ‑ovia m.
miestami prísl.
miestenka ‑y ‑niek ž.; miestenkový
miestnosť ‑i ‑í ž.; miestnôstka ‑y ‑tok ž.
miesto ‑a miest s.; miestny; miestne prísl.
miesto Gpredl.
miestodržiteľ ‑a mn. ‑ia m.; miestodržiteľský
miestopis ‑u m.; miestopisný
miesť metie metú mietol dok.nedok.
miešadlo ‑a ‑diel s.
miešanec ‑nca m.
miešanina ‑y ‑nín ž.
miešanka ‑y ‑niek ž.
miešač ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
miešač ‑a mn. ‑i m.živ.
miešačka ‑y ‑čiek ž.
miešiareň ‑rne ‑í ž.