Pravopis slova „ mi marido es tamborilero, Dios me lo dio y así me lo quiero ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• miagať -a nedok. expr.

  1. pučiť, rozpúčať, mliaždiť: m. zemiaky

  2. húžvať, krčiť: m. vreckovku

• // miagať sa

  1. miesiť sa, brodiť sa: m. sa v blate

  2. tlačiť sa: m. sa v autobuse

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• miasť mätie mätú nedok. mýliť, pliesť, zavádzať: m. protivníka;
  tvoja otázka ma m-ie;
  m. hlavu niekomu zavádzať niekoho

• // miasť sa: m. sa v reči

• miazga -y ž. šťava prúdiaca v rastlinných cievach;
  anat. bezfarebná tkanivová tekutina, lymfa;

  pren. životná sila;

• miazgový príd.: anat. m-é uzliny

• michalka -y -liek ž. hovor. podpňovka (huba)

• miecha -y ž. nervový povrazec uložený v chrbtici;

• miechový príd.

• mieniť -i nedok.

  1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietnutie) činiteľa konať dej, hodlať, chcieť, zamýšľať: (ne)m-m dlho čakať

  2. kniž. myslieť si, nazdávať sa, domnievať sa: m-l, že je už neskoro

  3. mať na mysli, rozumieť: koho tým m-te?

  4. mať názor, myslieť: dobre m-ené slovo

• mienka -y -nok ž. zmýšľanie, úsudok, názor: verejná m., povedať svoju m-u

  □ mať dobrú, zlú m-u o niečom dobre, zle si o niečom myslieť;
  mať takú m-u, že ... nazdávať sa, že ...;
  mať m-u niečo urobiť zamýšľať niečo urobiť

• mienkotvorný príd. (výrazne) pôsobiaci, vplývajúci na ver. mienku, zúčastňujúci sa na jej utváraní: m-é noviny

• mier -u L -i m.

  1. stav bez vojny: nastoliť m., zabezpečiť v oblasti m., žiť v m-i

  2. dohoda o skončení vojny: uzavrieť m.

  3. stav bez sporov, pokoj, zhoda: m. v rodine, m. duše;

• miera -y mier ž.

  1. rozsah, veľkosť, rozmery dané v istých jednotkách: šaty na m-u;
  peňaž. úroková m.;
  ekon. m. nadhodnoty

  2. jednotka merania: plošná, dĺžková, dutá m.

  3. mierka (význ. 1)

  4. primerané množstvo, rozsah niečoho: mať veľkú m-u zodpovednosti;
  do istej m-y čiastočne;
  v plnej m-e celkom;
  do akej m-y do akého stupňa;
  (piť, pracovať) s m-ou primerane, nie priveľa

  ● vyviesť z m-y z rovnováhy;
  uviesť na pravú m-u opraviť;
  → merať každému rovnakou, inou m-ou;
  všetko s m-ou netreba nič preháňať;

• mieridlo -a -diel s. časť zbrane určená na mierenie

• mieriť -i nedok.

  1. cieliť: m. na nepriateľa puškou, m. do cieľa;
  dobre m-ená strela;
  m. prstom ukazovať

  2. mať na mysli, mieniť; zameriavať sa: m-l na jej ochotu;
  viem, kde m-te na čo myslíte

  3. pohybovať sa istým smerom, smerovať: m. na stanicu

• mierka -y -rok ž.

  1. zariadenie na meranie, meradlo, miera: kontrolná m.

  2. rozsah, rozmer: nakresliť trojuholník v zmenšenej m-e;
  m. mapy pomer zmenšenia ku skutočným rozmerom zobrazovaného

  3. nádoba na meranie; jej obsah: m. jačmeňa, hrachu

• mierne prísl.;

• mierniť -i nedok.

  1. robiť miernejším, miernym, zmierňovať: m. bolesť, krivdu, nedorozumenie

  2. uspokojovať, krotiť, tíšiť: m. hráčov, m. sa v hneve;
  nevie sa m. ovládať

• // mierniť sa stávať sa miernejším, miernym, zmierňovať sa, zmenšovať sa: bolesť sa m-i

• miernosť -i ž.

• mierny príd.

  1. vyznačujúci sa malou al. strednou mierou istej vlastnosti: m-a bolesť, m. vietor;
  m-e podnebie bez teplotných výkyvov, op. drsné;
  m. svah, op. strmý

  2. striedmy, zdržanlivý: m. v jedení, pití;
  m. fajčiar

  3. pokojný, tichý, nevýbojný: m-a povaha;

• mierotvorný príd. usilujúci sa o upevnenie al. utvorenie mieru: m-á osobnosť, iniciatíva

• mierový¹ príd. k 1, 2: m-é úsilie, hnutie;
  m-á zmluva

• mierový² príd. k 2

• mierumilovne prísl.;

• mierumilovnosť -i ž.

• mierumilovný príd. usilujúci sa zachovať mier, znášanlivý: m-é národy;

• miesič -a mn. -e m. neživ. miesiaci stroj

• miesič -a m. živ. kto miesi: m. chleba;