Pravopis slova „ lena ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• len

  I. čast.

  1. uvádza a) a zdôrazňuje výzvu (v spoj. s rozk.), želanie: l. sa nedaj! l. aby nepršalo! l. pozrite naňho! b) a spochybňuje výpoveď: l. či príde, povie otec

  2. nadväzuje na situáciu a pripája aktuálny výraz: vezmime si l. palivo napríklad palivo;
  uvážme l., koľko ich odišlo;
  bola napätá, l. ujsť

  3. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu al. vete: si ty l. hrdina! keď sa vrátila, l. ju tak striaslo od zimy;
  l. čo zbytočne zdržiava

  4. expr. i len a len zdôrazňuje platnosť výrazu poukázaním na jeho výlučnosť, obmedzením jeho platnosti, iba, jedine: s tebou sú l. starosti;
  je l. kosť a koža

  5. v postavení za zám.: kto l., čo l., aký l., kde l., kedy l. ap. a) zdôrazňuje ho: povedz čo l. slovko;
  kde l. vzal toľko odvahy b) dodáva mu význ. neurčitosti: príď, kedy l. chceš hocikedy

  6. vo väzbe nemať l. dodáva vete kladný význ.: nemá l. dve pracovité ruky má len

  7. len-len (že) v spoj. a) so záporným slovesom vyj., že dej takmer nastal, už-už, skoro: l. že nezomrel b) s kladným slovesom vyj., že dej sa uskutočnil s prekážkami, horko-ťažko: v tme ho l. rozoznal

  ● expr. že l. no veľmi (dobre);
  expr. no l. no výraz upozornenia, varovania;
  l. tak (mne nič, tebe nič) a) bezdôvodne b) nenazdajky;
  l. tak (naľahko) bez teplého oblečenia;
  (povedať niečo) l. tak nezáväzne;
  to nie je l. tak netreba to zľahčovať;
  l. čo je pravda naozaj;
  čo l. to! to nič nie je (výraz zľahčovania)

  II. spoj.

  A. priraď. i lenže vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, iba(že): mal všetko, l. zdravie mu chýbalo;
  dobrý človek, l. slabý;
  chcel pomôcť, l. nevedel ako

  B. podraď. uvádza vetu

  1. časovú a) l. (čo) – už s význ. predčasnosti, iba (čo) – už: l. (čo) svitlo, už bol na nohách b) l. čo;
  l. keď (už) s význ. súčasnosti al. tesnej následnosti, iba keď (už), až keď: vrátil sa domov, l. keď sa (už) zmrklo c) l. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, iba keď: pokojne ide, l. keď ho dakto osloví

  2. l. ak (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, iba ak (by): odísť nemôžeš, l. ak by si dostal dovolenie;
  dnes sa to nedá, l. ak by bola príležitosť zajtra

  3. príslov. miery s význ. účinku: plesol bičom, l. sa tak ozývalo

• leninizmus -mu m. marxizmus rozvinutý V. I. Leninom

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• lenivec -vca m. lenivý človek, leňoch, daromník

• lenivieť -ie nedok. stávať sa lenivým: žiak začína l.

• lenivo prísl.: l. kráčať;

• lenivosť -i ž.: duševná, telesná l., l. v učení

• lenivý príd.

  1. majúci nechuť k práci, nerád pracujúci, darobný, záhaľčivý: l. človek, kôň;
  žiak l. do učenia, je l. myslieť;
  lenivec l. nadávka

  2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l. tok rieky

  ● expr. l. ako pes, ako voš veľmi;

• leňoch -a m.

  1. mn. -si lenivý človek, tvor, lenivec, darebák: je to l., nechce sa mu robiť

  2. mn. N a A -y juhoamer. cicavec s pomalými pohybmi žijúci na stromoch, zool. Bradypus;

• leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

• leňošský príd. k l;

• leňošstvo -a s.

• lénny príd.: l-a držba, l-e právo

• léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;