krik -u m.
1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí;
k. opíc vresk, škrek
2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov
□ spustiť k. rozkričať sa;
(po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa
kriketový príd.: k-á loptička
krikľavo prísl.;
krikľavosť -i ž.
krikľúnsky príd.;
krikľúnstvo -a s.
krik ‑u m.
krík ‑a m.; kríkový; kríček ‑čka m.; kríčkový
krikľavý; krikľavo prísl.; krikľavosť ‑i ž.
krikľúň ‑a m.; krikľúnka ‑y ‑nok ž.; krikľúnsky príd.prísl.; krikľúnstvo ‑a s.