kovoobrábací príd. určený na obrábanie kovov: k. stroj
kovopriemysel -slu L -e m. priemysel spracúvajúci kovy
kovorobotnícky príd.
kovorobotník -a mn. -ci m. robotník v kovopriemysle;
kovovo prísl.: k. znieť
kovotepec ‑pca m.; kovotepecký; kovotepectvo ‑a s.