kovať kuje kujú koval kovaný, kuť -je -jú kul kutý nedok.
1. údermi spracúvať (tvárny) kov: k. železo;
k. kosu vyklepávať, klepať
2. takto zhotovovať: k. klince, náradie
3. podkúvať: k. koňa
4. kovom ozdobovať, okúvať: k-ná truhlica
● kuť plány, zradu tajne pripravovať;
kuť železo zahorúca veci treba riešiť hneď, kým sú aktuálne
kovbojsky prísl.: k. oblečený
kovbojský príd.;
kovoobrábací príd. určený na obrábanie kovov: k. stroj
kovopriemysel -slu L -e m. priemysel spracúvajúci kovy
kovorobotnícky príd.
kovorobotník -a mn. -ci m. robotník v kovopriemysle;
kovovo prísl.: k. znieť
kovralový príd.
kováč -a m. odborník spracúvajúci kov kovaním al. takto opravujúci kovové predmety; samostatný živnostník;
kováčsky príd.: k-e kladivo;
Kovarce ‑riec mn.pomn.ž.; Kovarčan ‑a mn. ‑ia m.; Kovarčanka ‑y ‑niek ž.; kovarský
Koválov ‑a m.; Koválovčan ‑a mn. ‑ia m.; Koválovčanka ‑y ‑niek ž.; koválovský
Koválovec ‑vca m.; Koválovčan ‑a mn. ‑ia m.; Koválovčanka ‑y ‑niek ž.; koválovecký koválovský
Kováčovce ‑viec mn.pomn.ž.; Kováčovčan ‑a mn. ‑ia m.; Kováčovčanka ‑y ‑niek ž.; kováčovský
Kováčová ‑ej ž.; Kováčovčan ‑a mn. ‑ia m.; Kováčovčanka ‑y ‑niek ž.; kováčovský
kov ‑u m.; kovový; kovovo prísl.
kovanie ‑ia ‑í s.
kovať kuje kujú kuj! koval kovaný dok.nedok.
kovboj ‑a m.; kovbojský; kovbojsky prísl.
kovbojka ‑y ‑jok ž.
kovopriemysel ‑slu L ‑e m.
kovorobotník ‑a mn. ‑ci m.; kovorobotnícky
kovorytec ‑tca m.; kovorytecký; kovorytectvo ‑a s.
kovotepec ‑pca m.; kovotepecký; kovotepectvo ‑a s.
kováč ‑a m.; kováčsky; kováčstvo ‑a ‑tiev s.
kováčik ‑a ANmn. ‑y m. (hmyz)
kováčňa ‑e ‑í ž.