komunikatívny príd.: lingv. k-a funkcia jazyka dorozumievacia
komunikačný príd.: k. uzol;
masové k-é prostriedky hromadné oznamovacie prostriedky;
komunikovať nedok. i dok. dorozumie(va)ť sa, byť v spoločenskom spojení: k. prostredníctvom telefónu
komunisticky prísl.
komunistický príd.: k-á ideológia, strana;
K. manifest (z r. 1848);
komunistka -y -tiek ž.;
komunita -y ž. odb. spoločenstvo, pospolitosť: k. mravcov;
sociol. spoločenstvo ľudí v istom priestore tvoriace obyč. samosprávnu jednotku: rehoľná k. spoločenstvo jedného kláštora
komunizmus -mu m.
1. utopistické učenie o sociálne spravodlivej spoločnosti, o všeobecnej rovnosti
2. marxisticko-leninské učenie o spoločenskom vlastníctve výr. prostriedkov a odmeňovaní podľa potrieb; ideológia vychádzajúca z tohto učenia
3. polit. prax strán a režimu uplatňujúcich túto ideológiu;
komúnový príd.
komutátor ‑a L ‑e mn. ‑y m.