km zn. kilometer
kmásať -še -šu -uc -uci nedok. expr.
1. prudko mykať, drmať, lomcovať: k. niekoho za plece, víchrica k-e stromami
2. takto trhať, stŕhať, šklbať: k. papier, vietor k-e lístie, k. si vlasy (v zúfalstve);
kmeň -a m.
1. (nerozvetvená) časť stromu, kt. nesie korunu: hladký k., bútľavý k. vŕby
2. v prvotnom spoloč. systéme spoločenstvo viacerých rodov
3. národnostne príbuzné spoločenstvo: indiánske, germánske k-e
4. biol. skupina príbuzných tried v systéme živočíchov a rastlín; potomstvo jednej bunky: bakteriálne k-e
5. lingv. časť slova po odpojení gram. morfémy: infinitívny k.;
kmeňotvorný príd.: lingv. k-á prípona, morféma utvárajúca kmeň (význ. 5)
kmeňovo prísl.: k. príbuzný;
kmienkový príd.
kmienok -nka m. zdrob.;
kmín -a m. hovor. zlodej;
kmínsky príd.;
kmínstvo -a s. zlodejstvo, podvod
kmitavý príd. sprevádzaný kmitaním, kmitajúci: k-é svetlo;
k. pohyb
dok. kmitnúť -e -ú -tol
kmitočet -čtu m. fyz. počet kmitov za sekundu, frekvencia (význ. 3)
kmotrička -y -čiek ž. zdrob. hypok.
kmotrík -a mn. -ci/-ovia m. hypok.
kmotrovský príd.: k. vzťah;
kmotrovstvo -a s.;
kmásať ‑še ‑šu ‑sal ‑šuc ‑šuci dok.nedok.
kmasnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.
kmeň ‑a m.; kmeňový; kmeňovo prísl.
kmeť ‑a mn. ‑ovia m.; kmeťovský, kmetský
Kmeťovo ‑a s.; Kmeťovčan ‑a mn. ‑ia m.; Kmeťovčanka ‑y ‑niek ž.; kmeťovský
kmih ‑u m.
kmín ‑a m. (zlodej); kmínsky; kmínstvo ‑a s.
kmit ‑u m.
kmitať ‑á ‑ajú dok.nedok.
kmitavý; kmitavosť ‑i ž.
kmitnúť ‑e ‑ú ‑tol dok.
kmitočet ‑čtu m.
kmotor ‑tra mn. ‑ovia m.; kmotrovský; kmotrovstvo ‑a s.; kmotrík ‑a mn. ‑ci/‑kovia m.
kmotrovci ‑ov m.mn.